snajper – Metod Rybar – Personal Blog

Ljudmila Pavličenko – Žena s viac potvrdenými zabitiami, ako Rambo

Metod Rybar — Tue, 30 May 2023 08:29:55 +0000

Veľa krajín vo svete prichádza o približne 50 percent nevyužitého tvrďáckeho potenciálu len preto, že nenechá ženy slúžiť v ozbrojených silách. Poznám veľa ľudí, ktorí sa vyjadrujú štýlom “OMG d00d WTF ROTFLOL baby so zbraňami AKOŽE SRSLY”, ale títo debilkovia nerozumejú tomu, že existujú vo svete ženy, ako Ljudmila Pavličenko, ktoré sú schopné umiestniť vysokokalibrážnu nábojnicu do vášho oka rovnako dobre, ako tí najtvrďáckejší muži. V jej službe pre Matičku Rus počas Veľkej vlasteneckej vojny (tiež známej, ako Druhá svetová vojna) bola Ljudmila skurvene tvrdá suka z pekla, má zaznamenaných viac potvrdených zabití, ako akákoľvek iná žena v modernej vojenskej histórii, a jej počet zabití spôsobuje, že Freddy Krueger pri ňom vyzerá, ako súčasť Teletubbies.

Pavličenko bola obyčajná študentka na Kyjevskej štátnej univerzite na Ukrajine keď sa zasraní Nacisti rozhodli, že budú úplní kokoti a napadnú Sovietsky zväz bez akéhokoľvek reálneho dôvodu okrem toho, že chceli zvyšku sveta ukázať, aké majú veľké cikule. Toto samozrejme nasralo kopu Rusov, pretože nesúhlasili s tým, aby na nich niekto hádzal bomby alebo ich zrážal na tankoch, a tak sa niekoľko miliónov komunistov rozhodlo, že vstúpi do armády a začne nakopávať nejaké fašistické rite, ako Indiana Jones. Pavličenko patrila k týmto patriotom a bola tiež nažhavená zapojiť sa do akcie zahŕňajúcej rozbíjanie nacistických ksichtov.

Nakráčala teda za lokálnym verbovačom a povedala mu, že sa chce zapojiť “do masívnych rozkopávaní zadkov”. Tento debilný verbovací seržant sa pozrel na túto 24 ročnú univerzitnú študentku a povedal niečo ako “počúvaj zlatíčko, nechcela by si byť radšej zdravotná sestra alebo niečo také? Mám tu sexy kostým pre sestričky, ktorý som našiel v obchode pre dospelých… prečo si radšej neoblečieš to?”. Ale, ako každý správny tvrďas, Ljudmila nechcela strácať čas zašívaním dier po guľkách keď ich namiesto toho mohla vyrábať, takže, ako v jude prehodila tohto verbovača cez rameno skrz sklo na výklade, stúpla mu do rozkroku jej vysokými opätkami, a potom vytiahla svoj zasraný STRELECKÝ CERTIFIKÁT, pretože, SAMOZREJME, sa pridala v 14 rokoch do streleckého klubu a bola tak úžasná v streľbe z pušky, že by mohla nabiť jej zbraň gumenými projektilmi a do mobilu si z troch míľ uložiť nové telefónne číslo. Seržant sa pozrel na tento Oficiálny certifikát ultimátneho tvrďáctva +5 a priradil ju do 25. divízie pechoty v Červenej armáde.

Využívajúc Mosin-Nagant 1891/30 7.62 mm pušku s ďalekohľadom s priblížením 4x, sa Pavličenko vydala do divočiny okolo Odesy a začala celkom plodnú kariéru lovcu nacistov. V prvých mesiacoch vojny zaznamenala 187 potvrdených zabití, ako snajper, a získala si reputáciu, ako niekto, s kým si nemáte zahrávať. Je málo známym faktom, že toto je dôvod, prečo do dnešného dňa je “187” gangsterský kód pre “strelenie niekoho do pojebanej hlavy”. Po tom, ako Pavličenko zabila v podstate každú živú bytosť v širšom okolí Odesy, bola preložená do Sevastopoľskej kampane na polostrove Krym, kde zaznamenala ďalších 122 striel do hlavy, čo dokopy znamenalo 309 potvrdených zabití, zahŕňajúc 36 potvrdených zabití nemeckých snajperov (pričom jeden z nich mal za sebou sám zaznamenaných viac, ako 500 zabití). To je viac ľudí, ako Charles Bronson zabil vo všetkých Death Wish filmoch dokopy, a ak si to preveríte na moviebodycounts.com uvidíte, že ani zasraný Rambo sa nedoťahuje na túto suku čo sa týka umenia v trhaní rití. Nie som si úplne istý, ako funguje bodovanie, ale viem si predstaviť, že by ešte mala dostať bonusové body len preto, že zabíjala nacistov.

Žiaľ, niekto jej nakoniec hodil na hlavu mínu z mínometu. Nemusím vám asi povedať, že bola tak tvrďácka, že nejako prežila výbuch ťažkej munície pred jej tvárou, ale samozrejme ju to trochu spomalilo a musela byť stiahnutá z aktívnej služby. Čas do zvyšku vojny trávila, ako inštruktorka v ruskej škole pre snajperov, kde vzdelávala celú novú generáciu zabijakov robiacich diery do očných dutín. Po vojne dokončila svoje štúdium histórie na Kyjevskej univerzite a získala prácu, ako vojenská historička pracujúca pre Sovietske Ministerstvo obrany. A musím jej dať extra tvrďácky kredit za to, že získala prácu v tomto odvetví, pretože ja momentálne nerobím pre získanie môjho titulu z histórie nič.

Za službu svojej krajine a jej schopnosť zabíjať fašistov bola Ljudmila Pavličenko povýšená na Majora, získala Zlatú Hviezdu (najvyššie vyznamenanie v ZSSR) a získala titul “Hrdina Sovietskeho zväzu”. Bola šialená, zručná snajperka a skurvená tvrďáčka.

Zdroje:

Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Vasilij Grigorievič Zajcev

Metod Rybar — Mon, 07 Nov 2016 14:52:00 +0000

“Za Volgou nie je žiadna zem.”

Snajperi, oficiálne známi v elitných kruhoch Counter-Striku ako “kempujúci zasraní homosexuálni noobovia omg wtf zomri v pekle looser”, sú jedni z najsmrteľnejších skurvysynov v histórii vojen. Sediaci bez pohybu v ukrytých posedoch, ležiaci a čakajúci na hocikoho kto je dostatočne hlúpy na to, aby vošiel do ich krížika na teleskopickom mieridle, a kontrolujúci si svoj dych a tep tak, aby si poistili stabilitu svojej ruky – tak títo šialení lovci ľudí sú viac ako schopní vyhodiť vašu hlavu do vzduchu s dobre mierenou strelou z diaľky niekoľkých sto metrov. Keď vás konečne dostihne zvuk výstrelu, tak ste už dávno mŕtvy.

Žiadna diskusia o tvrďáckych snajperoch by nebola kompletná bez najslávnejšieho a najefektívnejšieho praktikanta tohto remesla – sovietskeho poručíka Vasilijho Zajceva.

Vasilij vyrástol na Sibíri, kde trávil svoje mladícke dni ako obyčajný pastier. Pre tých, čo ešte nepočuli o Sibíri, nechajte mi vytvoriť pre vás o nej obraz. Po prvé, predstavte si najskľúčenejšiu, najnehostinnejšiu, neodpúšťajúcu pekelnú dieru a pustatinu akú si viete predstaviť. Teraz to vynásobte jedenástimi, pochovajte celý ten bohom zabudnutý terén pod tri metre ľadu, na to položte pol metra mokrého snehu, nastavte teplotu na úroveň takého pocitu chladu, že by vám pri nej zamŕzal moč v strede cesty na zem a zaplňte túto krajinu medveďmi, ktorí jedia ľudí. Sibír je ako najnesvätejšie decko Mordoru a severného pólu – miesto tak vzdialené a trpké, že zaberá 80 percent Ruska, ale obýva ho len 30 percent jeho populácie. Tento obrovský rozdiel vo veľkosti a objeme populácie je spôsobený najmä tým, že ľudia nie sú kurva naprogramovaní na to, aby prežili v prostredí, kde je priemerná teplota päť stupňov pod nulou a všade sú zasrané medvede a tigre, ktoré vám odhryznú prívesky vždy, keď vytrčíte nos z vašej zasranej plyšovej chatrče. Zatiaľ čo život v tomto regióne, na obdobie dlhšie ako pätnásť minút, by nechal bežného človeka prosiť na kolenách o oslobodzujúcu smrť, môžeme povedať, že domorodci čo vyrastajú v tomto regióne asi nie sú zbabelci.

Sibír v strede vlny horúčav v júli

Vasilij opustil domov a pripojil sa k Červenej armáde, aby sa stal súčasťou toho, čo ZSSR nazývalo “Veľká vlastenecká vojna”. On, podobne ako veľa iných komunistických Rusov, bol viac než dychtivý na obranu svojho ľudu pred útokom nemeckej armády a hajzlovstva Adolfa Hitlera. Lenže veci nešli pre mladého poručíka Zajceva práve podľa plánu – namiesto toho, aby statočne zomrel v plameňoch počas toho ako by kosil guľometom jednu vlnu fašistických nacistických stormtrooperov za druhou z kupoly T-34 tanku, čoskoro sa ocitol na lodi v strede skurveného Baltického mora ako robí byrokratické sračky pre Ruské námorníctvo. Trošku mu to liezlo na mozog, a tak netrvalo dlho a vyžiadal si preloženie na prvú líniu, aby sa mohol zúčastniť húževnatej obrany Stalingradu – kritického mesta na rieke Volga a miesta krvavého stretu medzi nacistami a sovietmi.

Len aby ste rozumeli ako skurvene šialené/tvrďácke bolo, že Zajcev si v skutočnosti vyžiadal preloženie od mierumilovného písacieho stola do vojnou zničeného Stalingradu, tu je jeden vtipný fakt – Bitka o Stalingrad je najkrvavejšia vojenská operácia v histórii ľudstva. Asi dva milióny ľudí bolo zabitých v priebehu ôsmich mesiacov počas brutálnych bojov. Je to ako keby ste zobrali všetky články na Wikipédii, premenili ich na ľudí a potom ich strelili do hlavy. No a tento týpek sa dobrovoľne prihlásil, aby tam slúžil. Samozrejme, Bitka o Stalingrad bola tiež bodom zvratu v 2. svetovej vojne, vďaka nemalým zásluhám a šialeným akciám Vsilijho Zajceva, ticho sa plaziaceho skrz rozbombardované budovy a trosky v uliciach, eliminujúc vysoko postavených a nebojujúcich nacistických dôstojníkov jedného za druhým.

Po svojom príchode do Stalingradu, Zajcev schmatol štandardnú Mosin-Nagant pušku a vybral sa do práce ako súčasť sovietskeho 1047. streleckého regimentu. Netrvalo dlho, aby sa preslávil – keďže zabil štyridsať nemeckých vojakov za desať dní. Nakoniec sa mu dostala do rúk tvrďácka snajperská puška a začal strieľať do hlavy skurvysynov po celom meste ako v šialenej živej verzii “Whack-a-Mole“ akurát na diaľku a spôsoboval také množstvo spúšte, že Nemci v skutočnosti povolali svojho najlepšieho snajpera z Berlína, aby ich zbavil Zajceva. Vasilij odpovedal rýchlou správou, a to kusom horúceho olova do predného mozgového laloku tohto týpka a ako trofej si vzal jeho teleskopické mieridlo.

Akonáhle sa počet obetí tohto šialeného Rusa začal blížiť k trojciferným číslam, sovietske najvyššie velenie sa rozhodlo, že by mal vycvičiť viac snajperov v tvrďáckom umení najnebezpečnejšej hry – ľudského lovu. Vytvoril provizórnu školu v srdci Stalingradu, kde učil kádre mladých mužov a žien snajperskej taktike a dával im mnoho tréningov v poli. Tiež začal trtkať s jednou zo svojich študentiek, Taňou Chernovou, čo je tiež celkom zaujímavé.

Zajcev viedol školu makačov, kde chyby a neplnenie si domácich úloh viedli k tomu, že vám nemecký guľomet odstrelil vajcia. Raz dal svojim študentom rozkaz, aby sedeli bez pohnutia v zničenom sklade celý deň a len pozorovali nepriateľa cez svoje ďalekohľady na puškách, aby študovali ich pohyb a akcie. Avšak po pár hodinách sa Taňa začala nudiť a začala strieľať na nemecké pozície. Nacisti odpovedali tým, že zbombardovali skladisko artilériou, čím vyhladili polovicu zabarikádovaných snajperov. Taňa tesne unikla smrti a povedala Zajcevovi, čo sa vlastne stalo. Keď to počul, nepovedal nič, iba na ňu pozeral niekoľko sekúnd bez emócii a potom jej prijebal priamo do ksichtu. Kurva, ak bol tento týpek ochotný spraviť toto svojej vlastnej frajerke, viete si asi predstaviť, aký tvrdý bol na študentov, s ktorými nespával.

Prísny tréning sa vyplatil a Zajcev vypustil hardcore káder snajperov, ktorí vybehli von a Nemcom spôsobovali smrť a terorizovali ich do takého bodu, že jednoduchý fakt, že mali vystrčiť hlavu, aby sa obzreli po okolí spôsoboval mnohým pešiakom smrteľný strach. Vasilij pokračoval v šialenstve ďalej aj so svojou vlastnou puškou, zaznamenal neskutočne šialených 242 potvrdených zabití v priebehu štyroch skurvených mesiacov – zahrňujúci najmenej 11 nemeckých snajperov. Taňa získala ďalších 80 zárezov a je všeobecne uznávané, že snajperi vytrénovaní Zajcevom nakoniec zabili tisícky nepriateľských vojakov a snajperov. Obrancovia Stalingradu udržali líniu a nemecká armáda bola odrazená. Toto bolo najďalej ako sa nacisti dostali vo svojej ofenzíve proti Sovietskemu zväzu.

Aj po Stalingrade pokračoval Vasilij Zajcev vo svojom boji proti fašistom, vytlačil ich zo srdca Sovietskeho zväzu a prenasledoval ich až naspäť do Nemecka. Trochu ho rozhodilo, keď raz stúpil na pechotnú mínu, ale zatiaľ čo väčšina ľudí by po tom ako by im niekto vyhodil zadok do vzduchu skončila, Zajcev sa vrátil do akcie hneď ako ho doktori prehlásili za bojaschopného. Napochodoval s Červenou armádou priamo do Berlína.

Poručík Vasilij Zajcev bol vyznamenaný Zlatou hviezdou Hrdinu Sovietskeho zväzu – najvyšším vojenským vyznamenaním za statočnosť v ZSSR. Po vojne viedol inžiniersku školu a továreň na Ukrajine a dožil sa 76 rokov. Bol národným hrdinom, expertným strelcom a tvrďáckym snajperom, ktorý sa dobrovoľne vrhol do stredu najsmrteľnejšej vojnovej zóny akú kedy videla táto planéta – a sám spravil túto oblasť o dosť smrteľnejšou pre jeho nepriateľov.

Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog