Pravdepodobne by som mohol len postnúť obrázok tohto týpka bez akéhokoľvek popisu a nikto by si nedovolil pochybovať o tom, že bol totálny tvrďas. Pozrite sa na tohto skurvysyna! Vyzerá ako muž, ktorý by vypil fľašku Jacka a zjedol by aligátora, zatiaľ čo by sťahoval z kože živých ľudí preto, že sa na neho v utorok škaredo pozreli. A to je v podstate to, čo robil.
19. storočie v Amerike bolo úžasné, pretože ste mohli byť najatý vládou na to, aby ste sa stali takzvaným “vrchárom”, čo bolo oficiálne pomenovanie pre “profesionálny tvrďas”. Vrchár bol v podstate najatý na to, aby išiel na prieskumnú expedíciu, mapoval teritórium, zabíjal medvede, hral na bendžo a zlostne sa pozeral na ľudí. A to je to, čo Hugh Glass robil pre živobytie. Hugh bol Ír vychovaný Indiánmi z kmeňa Pawnee, cestoval krajinou a prepožičiaval svoje služby rôznym expedíciám, ktoré vyžadovali šialeného bastarda schopného mlátiť o seba medvedie hlavy, zbierať kožušiny, strašiť ľudí v meste a byť tvrdý ako skala.
V roku 1822 sa Hugh Glass pridal ku kožušinovej expedícii do oblasti severnej časti rieky Missouri. Jedného dňa, zatiaľ čo sám lovil jedlo, ho prekvapivo prepadol obrovský nasraný medveď grizly. Medveď vyrazil pušku z Glassových rúk, zrazil ho k zemi ako profesionálny wrestler a začal z neho vyškrabávať dušu. Ale keďže Hugh bol skurvene tvrdý ako Davy Crockett, začal mlátiť túto vec naspäť a sekať to svojim masívnym nožom vrchára. Nasledovala obrovská bitka a keď sa k nemu konečne dostali jeho priatelia, našli ležať polomŕtveho Glassa pod mŕtvym telom medveďa.
Tvrďácka nátura Hugha Glassa nepozostávala len v schopnosti zložiť medveďa grizly v pästnom súboji. Táto bitka nechala Glassa polomŕtveho, so zlomenou nohou a obrovskými škrabancami po celom tele. V podstate bol tak na sračky, že veliteľ expedície nechal dvoch týpkov pozadu spolu s ním a s rozkazom “počkajte pokiaľ zomrie, pochovajte ho a potom nás dobehnite”. Takže títo dvaja týpci prehodili cez Glassove zmrzačené telo medvedí kožuch, vykopali mu hrob a čakali kým umrie.
Onedlho nato sa zjavili nejakí nepriateľskí indiánski bojovníci, takže títo dvaja týpci schmatli Glassovo vybavenie a zdrhli. Ukázalo sa však, že Glass nakoniec nemieni zomrieť. Znova nadobudol vedomie a ocitol sa ponechaný napospas bez jedla, zbraní a vybavenia.
Hugh Glass si napravil svoju zlomenú nohu, vyliezol zo svojho plytkého hrobu, vyčistil si infikované rany a vydal sa hľadať najbližšie stopy civilizácie. Jeho cesta viedla cez nepriateľské územie, kde mu hrozili ako útoky indiánov, tak aj zvierat. Len so svojou medveďou kožušinou sa Hugh Glass plazil, kráčal, kríval a plavil takmer 1000 kilometrov do Fort Kiowa na rieke Missouri.
Toto je jeden z najtvrďáckejších príbehov o prežití aké som počul. Tento týpek bol polomŕtvy, nevedel poriadne ani chodiť, ale podarilo sa mu prejsť 300 kilometrov skrz americkú divočinu do bezpečia. Nielen to, ale keď sa dal dokopy dal sa na lov dvoch týpkov, ktorí mu zobrali jeho vybavenie a nechali ho zomrieť. Jedného z nich zabil a druhého (Jima Bridgera) nechal ísť po tom, keď prosil o život a úprimne sa ospravedlnil za to, že nechal svojho priateľa na pospas smrti.
Hugh Glass sa pridal k pirátom, cestoval na ďalších expedíciách a pokračoval v tom, že bol úžasný. V naozaj tvrďáckej ukážke života vrchára bol zabitý v roku 1833 nepriateľskými Indiánmi.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog