Kde bolo, tam bolo, bola raz krajina menom Grécko. Možno ste o nej už počuli. Jedným z mnohých gréckych kráľovstiev bol Argos a jeho kráľ bol totálny kokot. S manželkou mali dcéru, no každý vie, že v staroveku bol kráľ, ktorý nedokázal splodiť dieťa s pindíkom, úbohý skrachovanec, ktorý nezvládol základnú úlohu skutočného chlapa. Presne to bol prípad kráľa Akrisia z Argu. Zašiel si teda za ctihodnou veštkyňou v Delfách a spýtal sa jej, čo s tým. Veštkyňa na to: „Počúvaj, kráľ Debil, nielenže nebudeš mať syna, ale tvoja dcéra bude mať dieťa a to ťa raz zabije. Tak sa s tým zadus, ty piča!“ Potom kráľovi dala hlavičku, až odpadol.
Kráľ sa o pár hodín prebral tvárou dolu v priekope a pomyslel si: „Do riti, musím dať pozor, aby tá moja dcéra-štetka nemala žiadne zasraté deti!“ Presne tak dnes rozmýšľa väčšina otcov. Kráľ to však dotiahol do extrému a dal dcéru zavrieť do veže ako Lociku. Ak sa však trochu vyznáte v antických mýtoch alebo dejinách, viete, že veštkyňa v Delfách sa nikdy nemýli a proti proroctvu nič nezmôžete. Ani tentoraz to nebolo inak.
Keďže Zeus bol v tých časoch neskutočný šukač, taký antický Rocco Siffredi, rozhodol sa, že sa ku kráľovej dcére Danaé nejako „dostane“. Premenil sa na zlatý dážď a princeznú oplodnil. Mne to osobne znie ako totálna hovadina, lebo každý predsa vie, že zo zlatého dažďa sa otehotnieť nedá, ale nech je po jeho. Nech sa to stalo akokoľvek, porodila chlapca a dala mu meno Perseus.
Keďže dať odpraviť syna boha nikdy nie je dobrý nápad, kretén kráľ usúdil, že oveľa humánnejšie bude zavrieť dcéru aj s vnukom do obrovskej borovicovej debny a hodiť ich do Egejského mora. Debna sa chvíľu pohojdáva na vlnách, až ju jedného dňa vylovi rybár, ktorý je zhodou okolností bratom kráľa ostrova Serifos. Vzal princeznú aj s chlapcom k sebe, a tak si spolu nažívali v jeho chalupe a jedli pražmy alebo pstruhy alebo makrely, alebo čo to vlastne bolo.
Napokon sa s princeznou zoznámil serifský kráľ Polydektés a rozhodol sa, že ju dostane do postele. Perseus mu však povedal: „Hej, kráľ Polydektés-Kokotés, nechaj moju mamu na pokoji, lebo ti tak jebnem do tlamy, že sa nepozbieraš, jasné?“ Polydektés rýchlo pochopil, že ak sa chce s princeznou niekedy vyspať, musí sa Persea zbaviť. Dal mu teda úplne šialenú úlohu, z ktorej sa nikdy nevráti: prikázal mu priniesť na Serifos hlavu odpornej Gorgony Medúzy, ohavnej príšery, ktorej pohľad premení na kameň každého živého tvora.
Perseus mu odvetil: „No a čo, ty chudák,“ a vyrazil po hlavu Medúzy. Lenže po pár dňoch túlania sa divočinou ako lovec krokodílov Steve Irwin mu došlo, že nemá ani šajn, ako Medúzu nájsť, a už vôbec nie, ako ju zabiť. Strašne ho to nasralo a rozpučil si o čelo plechovku Kofoly. V tej chvíli sa rozhodla zakročiť Aténa, najtvrďáckejšia zo všetkých gréckych božstiev, pretože bola proste dobrá duša. Povedala mu, že musí vyhľadať sestry Gorgon – tri staré ježibaby, ktoré majú dokopy jedno oko a jeden zub a podávajú si ich ako tie divné tancujúce príšerky vo filme Labyrint s Davidom Bowiem. Okrem toho mu požičala svoj vyleštený zrkadlový štít, parádny adamantiový kosák s vyrytou lebkou a prekríženými hnátmi a pár okrídlených tenisiek značky „Air Hermes“.
Perseus sa stretol s tými tromi jednookými babizňami a povedal im: „Dajte mi nejaké poriadne cajgy a povedzte mi, ako sa, kurva, dostanem do brlohu Gorgon,“ no ježibaby ho, samozrejme, poslali do riti. Perseus mal po krk ich sračiek, ukradol im oko a vyhrážal sa, že ho zje, ak mu nepovedia, kde sa tá Medúza skrýva. Nakoniec súhlasili a pred odchodom mu ešte dali Prilbu neviditeľnosti +4 a dve hrste domácich hranolčekov, lebo bol proste úžasný.
Perseus konečne dorazil k Medúzinmu brlohu, ktorý obklopoval celý les skamenených ľudí a zvierat – všetkých premenil na kameň Gorgonin pohľad. Postupoval ďalej a pomocou zrkadla na štíte sa vyhýbal priamemu pohľadu na čokoľvek, z čoho by mohol stvrdnúť, až kým nedorazil do najvnútornejšej svätyne Gorgon. Medúzu aj jej dve sestry Gorgony našiel spať, a tak sa šľachetne prikradol a zabil Medúzu skôr, než sa stihla zobudiť. Keď zomrela, z jej tela vyletel šialený okrídlený kôň Pegas, čo, pochopiteľne, zobudilo aj jej kamarátky. Perseus sotva stihol zrevať „do riiiiiiiitiiii!“, nasadiť si prilbu, zneviditeľniť sa ako Frodo a utekal ako malá pička. Treba mu však uznať, že ostatné dve Gorgony boli voči obyčajným zbraniam odolné, takže niekedy naozaj platí, že opatrnosť je matkou múdrosti – najmä keď nemáte absolútne žiadnu šancu nepriateľov zabiť.
Perseus hodil Medúzinu hlavu do športovej tašky a na svojom novom Pegasovi letel domov. Dlho však neletel, keď zbadal niečo, čo väčšina ľudí cestou do práce bežne nevidí: nahú kočku pripútanú reťazami ku skale. Keďže je to nezištný hrdina, rozhodol sa situáciu preskúmať. Zletel dolu a zvolal: „Ó, panna, nezaslúžiš si tieto okovy, ale skôr tie, ktoré spútavajú milujúcich, povedz mi, prosím ťa, svoje meno a meno svojej krajiny a prečo si takto spútaná.“ Čo je v reči hrdinov v podstate: „Čo sa tu, do pekla, deje?“
Grécka kráľovná Kassiopeia totiž nasrala Poseidóna, keď sa chválila, o koľko je krajšia ako jeho deti (a viete, akí vedia byť rodičia). Aby boha mora udobrili, pripútali princeznú Andromedu ku skale, aby ju zožrala morská obluda, lebo Poseidóna takéto veci zjavne vzrušujú. Perseus však nič také nemienil dopustiť. Žiadny skutočný tvrďas nemôže len tak sedieť, keď je dáma v núdzi, a tak Perseus vybuchol a zaútočil na morskú obludu – skočil jej na chrbát a bodal ju ako divý, zatiaľ čo ona sa zmietala vo vode a snažila sa ho zhodiť. Perseus bol však neskutočný drsňák a opakované bodnutia napokon beštiu zložili. Perseus Andromedu oslobodil, a keďže sa jej páčilo jeho zdravé fáro a parádne tenisky, rozhodli sa vziať.
Lenže pre chlapa, ako je Perseus, nie je nič také jednoduché. Kým si s novou manželkou na svadbe vyhadzovali z kopýtka, objavil sa jej bývalý frajer Fíneus s partiou ožratých kamarátov kreténov a snažili sa vyvolať bitku. Andromeda sa Fíneovi snažila vysvetliť, že medzi nimi je koniec a že sa musí pohnúť ďalej, no on namiesto toho vytasil meč a začal sekať do svadobčanov. Skôr než sa na to poriadne zmohol, Perseus vytiahol Medúzinu hlavu a premenil Fínea aj jeho partiu na kameň. Keď hostia zbadali, čo Perseus spravil, zavládlo ticho. Perseus sa poobzeral, napätie prerušil neskutočne vtipnou poznámkou, že Fíneus sa už nikdy nemusí báť, že by mu nestál, a oslava pokračovala až do štvrtej rána. Opa!
Perseus a Andromeda sa napokon vrátili na Serifos, aby kráľovi Polydektovi ukázali, zač je chleba o dvoch kôrkach. Po príchode zistia, že kráľ stále balil Perseovu mamu, hoci ona o neho jednoducho nestála, a tak Perseus šiel kráľovi nakopať riť. Vkročil do trónnej sály, vytiahol Medúzinu hlavu, podržal ju pred kráľom a víťazoslávne povedal: „Hej, našiel som tú vec, o ktorú si ma žiadal.“ Polydektés okamžite skamenel a Perseus si potom tak mocne grgol, že kamenný kráľ sa roztrieštil na milión kúskov.
Perseus a Andromeda potom dlhé roky vládli kráľovstvu Mykény a ľud ich veľmi miloval. Keďže už nemal žiadny dôvod nosiť v ruksaku odseknutú hlavu, Perseus ju daroval Aténe, ktorá si ju pripevnila na svoju egidu.
Perseus je tvrďas, pretože keď išlo o poriadne dobrodružstvo s guľami na stole, nebabral sa s tým. Zabíjal príšery, zachraňoval dámy, zbil bývalého frajera svojej ženy a postaral sa o chlapa, ktorý balil jeho mamu. Prekabátil ježibaby, premohol morskú obludu a v boji o srdce svojej ženy porazil jej najväčšieho nápadníka. Bol to kompletný balík – nezastaviteľný bojovník, ktorý dostal babu a obhájil česť všetkých naokolo. Skutočný tvrďas.
Zdroje:
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog