Pred Hanom Solom. Pred poručíkom Starbuckom, kapitánom Kirkom a Flashom Gordonom. Ešte pred Buckom Rogersom tu bol John Carter z Marsu – vojvodca Barsoomu, šermiar, ktorému sa nikto nevyrovná, a úplne prvý gangster medzi medzigalaktickými dobrodruhmi a nakopávačmi mimozemských rití.
John Carter je hrdina série románov Edgara Ricea Burroughsa zo začiatku dvadsiateho storočia a držiteľ vodičáku skupiny A na nakopávanie riti. Bývalý dôstojník jazdectva Konfederácie, z ktorého sa stal kovboj na hraniciach divočiny, sa jedného dňa nejakým nevysvetliteľným spôsobom ocitol na planéte Mars. Tam nestrácal čas: vymlátil dušu z každého mimozemšťana, ktorého stretol, zbalil najkrajšiu babu na planéte a stal sa cisárom Marsu.
Po prvé, prvý román série (Princezná z Marsu) vznikol už v roku 1911, v časoch, keď chlapi chceli, aby chlapi boli CHLAPI, a nie ufňukané zbabelé pičky, čo robia trápne sračky ako fňukanie nad vlastnými pocitmi namiesto toho, aby ľuďom jednu vrazili do papule. A Carter nebol výnimkou. Hneď ako pristál na Marse, zistil, že všetci sú tam slabosi, lebo tam majú nanič gravitáciu a pozemská gravitácia je jednoducho najlepšia, takže len pobehoval, mlátil mimozemské príšery po papuli, skákal na strechy budov a robil úplne parádne veci, napríklad jedol rastliny. Takmer trojmetroví zelení mimozemšťania, ku ktorým sa pridal, napokon usúdili, že je taký tvrďas, že by mal bojovať s jedným z ich náčelníkov. Carter toho blbého hajzla, samozrejme, zabil tak, že ho asi tisíckrát bodol do srdca, a stal sa nižším náčelníkom kmeňa.
Jedného dňa sa vo svojich lietajúcich vzducholodiach zjavila partia blbých kokotov a zelení chlapi, s ktorými sa John Carter práve poflakoval, im poriadne natreli riť. Vo vraku vzducholodí zelení chlapíci zajali totálnu mimozemskú megakočku zo šialenej rasy Marťanov, ktorí vyzerali presne ako obyčajní ľudia, len mali trochu červenšiu kožu a veľa oblečenia nenosili. No a John Carter si povedal: „Serem na týchto chlapov, pomôžem tejto sexi nahej vesmírnej kočke utiecť.“ Tak odtiaľ zdrhli, čo im sily stačili, a snažili sa ju dostať späť do mestského štátu, ktorého bola princeznou.
Zvyšok príbehu je v podstate séria kurva šialených dobrodružstiev, počas ktorých John Carter prešiel celý povrch Marsu, aby zachránil tú babu, ktorú neustále niekto unášal a prevážal z miesta na miesto. Popritom bojoval so šialenými mimozemskými civilizáciami, vyhladil celú sektu marťanských kokotských kňazov, naverboval ako skala tvrdých nasledovníkov, preskúmal nezmapované kraje a utekal z nedobytných pevností vyzbrojený len svojím dôvtipom, zaťatým odhodlaním, schopnosťou skákať ako blcha a neúnavnou rukou s mečom. A ešte: každá pekná kočka, ktorú stretol, sa doňho zamilovala.
Do riti, John Carter je úžasný. Po prvé, z boja necúvol zo žiadneho dôvodu. Mohol byť úplne, kurva, neozbrojený, mohlo k nemu prísť pätnásť goríl, a keby sa naňho čo i len jedna z nich krivo pozrela, vybuchol by, všetky by ich umlátil na smrť a vytrhol im mozgy. Po druhé, vďaka pozemskej sile bol na Marse tvrďas prvej kategórie a dokázal dať zmrdom do papule a zložiť ich jednou ranou, akoby bol Mike Tyson nadopovaný pervitínom. A navyše bol, kurva, šermiar platinovej kategórie a Mars je zhodou okolností zaostalá planéta, kde je čepeľ zbraňou číslo jeden. Takže Carter trávil asi 80 % času tým, že sekal mimozemšťanov na kúsky a močil na ich mŕtvoly, lietal na vzducholodiach, strieľal z guľometov po pandách a zubami lámal obrovské pavúky na polovicu.
Okrem všetkých týchto vecí, vďaka ktorým je tvrďas, mal John Carter aj bojovnícky kódex cti, čo je úplne úctyhodné. Nebol žiadny chladnokrvný vrah, ale zocelený vojak, ktorý nikdy necúvol, nikdy neustúpil a nikdy neprehral bitku. Asi keď ste taký tvrďas ako J. C., nemusíte sa uchyľovať k tomu, aby ste idiotov bodali v spánku. Určite je oveľa uspokojivejšie poraziť nepriateľov v súboji jeden na jedného tak, že im prebodnete srdce mečom, najmä ak s nimi máte poriadne nevybavené účty alebo ich musíte zabiť, aby ste obránili česť svojej ženy.
Stále mám pocit, že v tomto článku nevystihujem tvrďáctvo tejto postavy tak, ako by si zaslúžila, takže to tu radšej ukončím. Ak máte radi gýčové sci-fi starej školy, odporúčam vám zohnať si Princeznú z Marsu, lebo len máloktorý z vesmírnych hrdinov, ktorí prišli po ňom, sa Johnovi Carterovi z Marsu môže rovnať.
Zdroje:
- Kniha: Edgar Rice Burroughs – Princezná z Marsu (A Princess of Mars)
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog