Odkedy som založil tento web, dostal som stovky žiadostí, v ktorých mi ľudia písali, kto si podľa nich zaslúži miesto v Sieni tvrďáctva a prečo. O povesti tohto muža ako nezastaviteľného zmrda, ktorý rozbíja ksichty, svedčí aj to, že za posledné štyri roky som na neho dostal zďaleka najviac žiadostí zo všetkých. Meno Patton je synonymom pästi do tváre a karate seku do semenníkov, a keďže sa blíži americký Deň pamiatky padlých, je načase vzdať tomuto americkému hrdinovi hold.
George Smith Patton Jr. vyrastal v San Gabriel v Kalifornii a už ako mladík si pestoval lásku ku všetkému úžasnému, čo súviselo s nakopávaním rití. Študoval najväčšie diela antického tvrďáctva, čítal každú knihu o vojenskej histórii, ktorá mu prišla pod ruku, a celé večery počúval kamarátov svojho otca, ako si vymieňajú historky o odstreľovaní ksichtov v americkej občianskej vojne. Skrátka, malý Georgie vedel, že chce byť druhým Hannibalom, ešte skôr, ako vedel písaným písmom napísať veľké „Z“.
Patton strávil rok na Virginia Military Institute, potom prestúpil na West Point, kde úspešne skončil a stal sa podporučíkom amerického jazdectva. Na olympijských hrách v Štokholme v roku 1912 reprezentoval USA v disciplíne známej ako moderný päťboj. Bola to v podstate kombinácia všetkých hlavných tvrďáckych potravinových skupín: šerm, streľba, jazda na koni, plávanie a beh. Do riti, keby k tomu pridali ešte balenie kočiek, bol by to dokonalý test všetkých schopností, ktoré potrebujete na to, aby ste boli úplne zasrane úžasní. A navyše by sa z päťboja s takou šiestou disciplínou stal „sexboj“ (sex je predsa latinsky šesť), čo sedí, lebo HE HE HE HE.
Patton si viedol dobre v každej disciplíne a v celkovom poradí skončil piaty. Okolo tohto výsledku sa však dodnes vedú spory, pretože pri streľbe z pištole rozhodcovia vyhlásili, že poslednou ranou úplne minul terč. Patton tvrdil, že guľka terč neminula, ale prešla dierou po predchádzajúcej rane – čo je moderný ekvivalent toho, ako Robin Hood na lukostreleckej súťaži rozštiepil šíp. Namiesto toho, aby ho oslavovali ako najväčšieho a najpresnejšieho strelca v dejinách, však Pattona úplne pripravili o šancu na zlatú medailu v tvrďáctve. U mňa má Patton ďalšie body za tvrďáctvo aj preto, že hoci olympijským štandardom pre streleckú súťaž bol kaliber .22, Patton takú pičovinu odmietol a strieľal zo svojej .38-čky, lebo načo je vám presná muška, keď sú vaše guľky príliš slabé na poriadny smrteľný zásah?
Po olympiáde Patton pokračoval v štúdiu jazdeckej taktiky, jazdy na koni a šermu a nakoniec získal titul Master of the Sword – Majster meča. Neviem presne, čo to je, ale predstavujem si, že to má niečo spoločné so zdvihnutím šable nad hlavu, výkrikom „V MENE GRAYSKULLU!“ a premenou vašej mačky na krvilačného tigra ako u He-Mana, čo je všetko riadne drsné. Bol taký tvrďácky šermiar, že ho armáda požiadala, aby pomohol navrhnúť jazdeckú šabľu vzor 1913, ktorú dnes poznáme ako „Pattonovu šabľu“.
Hoci vedel, že je úplne parádny, George stále túžil vyskúšať svoje schopnosti na bojisku. Príležitosť napokon dostal, keď slúžil pod slávnym generálom Johnom „Black Jackom“ Pershingom. Patton išiel do Mexika s trestnou výpravou, ktorá mala dolapiť Pancha Villu, a hoci samotná výprava bola v podstate jeden veľký zbabraný bordel, Pattonovi sa podarilo vystopovať a zabiť dvoch vysoko postavených osobných strážcov z Villovej armády. Odpravil ich ranou do hlavy zo svojej na mieru vyrobenej dvojice poniklovaných revolverov Colt .45 Peacemaker s rukoväťami zo slonoviny – pravdepodobne počas epickej prestrelky v štýle Johna Wooa v starej opustenej španielskej misii, s bielymi holubicami a chlapmi, ktorým v superspomalenom zábere odletujú hlavy, kým v pozadí hrajú smutné husle.
Pershinga Pattonova zručnosť s pištoľou a jeho prístup bez kecov ohromili, a tak ho vzal so sebou do Francúzska bojovať v prvej svetovej vojne ako veliteľa novovytvoreného amerického Tankového zboru. Patton rýchlo stúpal v hodnostiach – priamo na bojisku ho povýšili na plukovníka, získal Kríž za vynikajúcu službu a v Maasko-argonskej ofenzíve ho guľomet strelil do stehna. Po vojne sa vraj často opil, stiahol si nohavice a všetkým hovoril, že je „generál na pol riti“, čo je celkom úžasné.
Medzi svetovými vojnami sa Patton stal zástancom obrnenej vojny a pustil sa do navrhovania, organizovania a výcviku ďalšej generácie amerických tankistov. Keď v roku 1942 bolo treba Nemcom znovu nakopať rite, Patton bol už generálmajorom a velil 2. obrnenej divízii USA.
Netrvalo dlho a „Starý Krv a Črevá“ dostal šancu predviesť svoje prehnané generálske schopnosti. Na začiatku severoafrického ťaženia velil americkému II. zboru nejaký chlapík menom Lloyd Fredendall. Počas prvých pár mesiacov operácie Torch dostával Fredendall po riti hore-dolu po celom severnom pobreží Afriky od notoricky známeho nemeckého generála Erwina, kurva, Rommela. Rommel si v podstate všade robil zo Spojencov svoje štetky, a keď generála Dwighta D. Eisenhowera prestalo baviť počúvať, ako Spojenci každý deň dostávajú do gúľ, zobral Fredendallovi velenie a dal ho Pattonovi. Spolu s britskou 8. armádou pod velením generála Bernarda Montgomeryho sa Spojencom podarilo vyhnať nacistov z Afriky raz a navždy. Po Afrike Patton v roku 1943 vtrhol na Sicíliu, kde rýchly útok jeho mužov pomohol Američanom dobyť strategickú baštu Palermo. Potom sa presunul do Anglicka a chystal sa na Deň D: veľkú prekliatu spojeneckú inváziu do Normandie.
V tom čase už mal Patton vďaka svojim epickým, nadávkami prešpikovaným prejavom plným krvi a čriev a svojmu prístupu „žiadne srandy“ medzi vojakmi aj americkou verejnosťou riadne pestrú povesť. Až jeho úspechy na čele 3. armády USA v Európe však upevnili jeho legendu jedného z najtvrďáckejších vojenských veliteľov 20. storočia.
Počas ťaženia v Normandii sa Patton prehnal francúzskym vidiekom ako divoký maniak, ktorý nakopáva rite, až sa za ním prášilo. Za zhruba dva týždne prešiel takmer sto kilometrov, obkľúčil a obišiel množstvo nemeckých obrancov a oslobodil od nacistov väčšinu severného Francúzska. Vedel, že jeho tanky nemajú šancu vybojovať to s nemeckými Tigrami a Panthermi na férovku, a tak radšej naplno využíval to, v čom boli spojenecké sily lepšie – pohyblivosť a rýchlosť. Vymanévroval nepriateľa, obkľúčil ho a potom v podstate hodil za hlavu všetky klasické vojenské poučky a vrhol sa do útoku hlava-nehlava. Jediné, čo dokázalo 3. armádu v Normandii spomaliť, bolo, keď jej došiel benzín, a aj to bol len dočasný problém.
Pattonova stratégia velenia na plný plyn v štýle „kopať ich do rozkroku, kým od toho nezomrú, a potom ich pre istotu kopnúť ešte zopárkrát“ dobre vystihovala samotného muža. Bol tvrdohlavý, nafúkaný, neústupný a ctižiadostivý a od svojich mužov netoleroval nič menej ako to najlepšie. Prísnymi pravidlami a burcujúcimi prejavmi sa snažil svojim vojakom vtĺcť disciplínu a tvrdosť a raz sa dostal do poriadnych sračiek, keď jedného chlapa vyfackal, lebo sa mu zdal ako srab, ktorý fňuká, že má z bojov šok. Medzi vojakmi bol väčšinou nepopulárny, ale aj tak sa na nich jeho sebavedomie prenášalo a v hĺbke duše všetci verili, že úlohu splní a dostane ich domov živých. Nesklamal ich.
„Nejaký prekliaty idiot raz povedal, že krídla musia byť zabezpečené. Odvtedy si skurvysynovia po celom svete strážia krídla. Ja s tým nesúhlasím. Moje krídla sú starosťou nepriateľa, nie mojou. Kým zistí, kde mám krídla, už mu budem podrezávať hrdlo.“
Patton síce mlátil Hunov hore-dolu pomedzi živé ploty Normandie, ale najznámejší je asi vďaka tomu, čo predviedol v roku 1944 počas bitky v Ardenách. Hitlerove elitné tankové jednotky SS sa na poslednú chvíľu zúfalo rozbehli k Antverpám, aby prelomili spojenecké línie, a veľká časť americkej 101. výsadkovej divízie ostala obkľúčená v meste Bastogne. Pattonova 3. armáda sa odpútala od nepriateľa, s ktorým práve bojovala, a uprostred prekliatej snehovej búrky sa bleskovo presunula stovky kilometrov na sever, aby prelomila nemecké línie a ofenzívu ukončila. Potom tiahli na východ, oslobodili koncentračný tábor Buchenwald a zajali viac Nemcov ako ktorákoľvek iná jednotka vo vojne. Keď sa Hitler napokon strelil do hlavy a zvyšok Nemecka na to reagovalo, že „kašlite na to, vyhrali ste, len nás už prestaňte mlátiť“, Patton chcel tiahnuť ďalej na východ a bojovať proti Sovietskemu zväzu, „kým sú bajonety ešte nabrúsené“. Našťastie pre Rusákov už nikdy nedostal šancu tým komoušským hajzlom ukázať, kde končí sranda – zomrel 21. decembra 1945 na následky zranení, ktoré utrpel o pár dní skôr pri autonehode.
George S. Patton je jedným z najtvrdších zmrdov, akých Spojené štáty kedy mali, a jedným z najznámejších tvrďasov, akí kedy žili. Žiadna poriadna debata o tvrďáctve sa bez neho nezaobíde.
Zdroje:
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog