Je celkom známe, že v sérii Tvrďas týždňa mám tendenciu udeľovať bonus k tvrďáctvu mužom a ženám, ktorí si založili svoju kariéru na tom, že zabíjali Nacistov. Takže keď vezmete do úvahy, aký mám neskutočný odpor pre všetko, čo má niečo spoločné s fašizmom, môže vás mnohých šokovať až na úroveň infarktu to, že idem písať o skurvenom vymrdanom náckovi z SS v Tvrďasovi týždňa.
Takže, predtým než naštartujete váš email a začnete písať nahnevaný list, aby ste ma informovali o akútnej nutnosti zadrhnúť sa vlastnými zvratkami v ohnivej žiare siedmeho poschodia Pekla, vypočujte si ma. Tohto týždňový tvrďas, Michael Wittman, je tu napriek tomu, že bol nacista, nie preto, že ním bol. Tento muž bol jedným z najúspešnejších tankových veliteľov v histórii vojenstva a jeho činy v Rusku a Francúzsku (kde rozmrdával spojenecké sily na všetky strany) boli také šialené, že sa mu nejako podarilo prekonať gigantické množstvo negatívnych bodov, ktoré stáli proti nemu. Po celkom dlhej úvahe o tejto téme som sa rozhodol, že len preto, že slúžil vláde, ktorá bola celá zložená so šašov a debilov neznamená, že by si jeho činy nezaslúžili pozornosť.
Michael Wittman sa pridal k Nemeckej armáde, ako pešiak, v roku 1934 vo veku dvadsať jedna rokov a čoskoro sa preukázal, ako veľmi kvalitný vojak. Netrvalo dlho a bol regrutovaný do vojenského krídla SS a priradený do 1. Pancierovej divízie SS – elity elít Nemecka a vojenskej jednotke tak tvrďáckej, že každá stolová vojnová hra aká kedy vznikla jej dáva silu 12-6. Len pre záznam, bojový regiment skurvených pätnásť metrových robotických Godzíl, ktoré strieľajú teplo vyhľadávajúce rakety z ich rozkroku, by pravdepodobne nebol vedený v žiadnej hre, ako jednotka so silou 12. Takže môžme povedať, že niečo robili kurva dobre.
Nanešťastie, namiesto toho, aby ostreľoval zástancov demokracie z veže úžasného Pantera, Michael Wittman bol priradený do výzvednej čaty, v ktorej velil malému posranému obrnenému autíčku s guľometom primontovaným na predný nárazník, zatiaľ čo jeho kamoši jazdili po okolí, ako zloduchovia v Indiana Jones and the Last Crusade, vykrikujúc cool sračky, ako “Achtung!” a “Auf Links!”. Wittman ale zaťal zuby a plnil svoje povinnosti pre Vaterland zatiaľ čo Blitzkrieg rozbil Poľsko, Francúzsko a Grécko, ako hurikán, a tak konečne, keď bol čas, aby 1. SS Pancierová začala nakopávať Josifa Stalina do zadku, Nemecké najvyššie velenie pridelilo Wittmanovi velenie StuG III Útočnej zbrane.
Sturmgeschütz III technicky nebol tank. Jasné, mal kokotne veľkú 75mm hlaveň, ktorá mohla preraziť dieru v hrudi Terminátora, ale nemala otočnú vežu a bola všeobecne považovaná skôr za delostrelecký voz, ako naozajstný tank. Nehľadiac na to, Wittman využil svoje schopnosti hneď prvý deň na fronte, keď bol sám v lesoch a ocitol sa zoči voči rote 18 sovietskych T-34 tankov – najtvrďáckejších ťažkých tankov, aké mohli Rusáci dať do poľa. Wittmanovi to bolo jedno.
Bol taký nažhavený, že už nemusel vysedávať v blbom obrnenom aute, že mu preplo, a s jeho malou útočnou zbraňou zničil šesť tankov a ostatné vyhnal z bojiska. Za jeho sólový útok na Komunizmus získal Wittman Železný kríž Druhej triedy. Počas 1941 a 1942 pokračoval v nakopávani Rusov do zadku z kokpitu jeho samohybného kanóna a získaval jedno víťazstvo za druhým napriek tomu, že bol konštante v oslabení a so slabším vybavením, ako Sovietske sily. V čase, kedy sa 1. SS Pancierová dostala na predmestia Moskvy Wittman a jeho posádka mali za sebou vyradených 25 T-34 a 32 protitankových kanónov. Jeho medaila bola zvýšená na Železný kríž Prvého stupňa a bol vyslaný naspäť do Nemecka do dôstojníckej školy.
Po tom, ako sa chvíľu potuloval po Nemecku, sa Wittman vrátil na východný front v 1943 vo veliteľskom kresle Panzerkampfwagen VI Tiger tanku. Aj keď som už vravel, že Panter bol najtvrďáckejším tankom Druhej svetovej vojny, musím poznamenať, že Tiger bol tesne na druhom mieste a v rukách chlapíka, ako Michael Wittman, bol smrteľnejší, ako srdcová porucha a nebezpečnejší, ako vopchať hlavu do vreca s nasratými veveričkami. Wittman sa vrátil k 1. SS Pancierovej akurát včas na to, aby sa zúčastnil Bitky pri Kursk – najväčšej tankovej bitke v histórii vesmíru – a bol pripravený rozkopať nejaké rite. Len počas prvého dňa bojov zaznamenal Wittman so svojou posádkou osem zničených tankov. Po tom, ako bojovali v podstate bez prestávky päť dní, mala posádka jeho Tigra na konte 30 tankov, 28 protitankových zbraní, dve celé batérie delostrelectva a jeden taký ten nákladiak, ktorý chodí po okolí a predáva žufaňou boršč za 2 eurá za misku.
Počas toho, ako Nemci pokračovali v bojoch v kampani, ktorú so Sovietmi prehrávali, Wittman pokračoval v jeho dominancii. Raz sa mu podarilo zaznamenať pätnásť zničených tankov počas jediného dňa. Inokedy ich zničil trinásť. Bol taktik bez konkurencie, ktorý mal úplnú kontrolu nad jeho strojom, a on a jeho posádka spolupracovali bez zádrhelov. Bol majster v odkrývaní prepadov a lokalizovaní ukrytých protitankových pozícii a v jednom bode sa mu pripisovalo zničenie 66 ruských tankov počas šiestich mesiacov, čo bol skutok, ktorý mu vyniesol Rytiersky kríž. A aj keď nepotreboval nič na to, aby z neho bol väčší tvrďas, musím spomenúť, že jeho strelec bol chlapík menom Balthazar, čo znie, ako keby s ním v kokpite bojoval skurvený démon alebo niečo podobné.
Len pre ukážku toho, že tento chlapík nebol totálny honibrk – raz Wittman vyhodil do vzduchu nejaký T-34 tank a ten začal horieť, ako vrecko naplnené benzínom. Ruská posádka z neho vyskočila a začala horiaca pobehovať po okolí, mávajúc rukami. Wittman sa nemohol pozerať na to, ako vojaci trpia v obrovskej bolesti, a tak prikázal svojim mužom, aby vysadli a použili ich bielizeň na uhasenie horiacich vojakov. Rusi mu poďakovali a každý sa vybral svojou cestou.
Po tom, ako zabil všetko čo sa pohlo na Východnom fronte, bola 1. Pancierová divízia SS prevelená do Francúzska, aby pomohla vytlačiť inváziu v Normandii, čo (ak ste o nej ešte nikdy nepočuli) bolo vtedy, kedy sa nejakí zasraní Američania, Briti a Kanaďania rozhodli, že by bolo super oslobodiť Európu z rúk tyranského, psychopatického, utláčateľského diktátorstva s Hitlerom na čele. Wittman bol poslaný na front, aby strieľal ohnivé gule, ako nejaký Čarodejník Level 20 s poruchou osobnosti, a umiestnili ho blízko francúzskeho mesta Villers-Bocage. Toto sa malo stať miestom jeho najväčšieho triumfu.
13. júna 1944 si to valili dva obrnené britské prápory k mestu, ktoré mal Wittman chrániť. Wittman tam sedel, sám, pozerajúc z jeho ukrytej pozície na skupinu asi dvesto tankov, obrnených transportérov a iných vozidiel. Vediac, že jeho rozkaz bol udržať mesto, Wittman sa rozhodol, že nezuteká pred dobrým bojom. Využil príležitosť a moment prekvapenia a započal pojebaný šialený útok jedného muža proti srdcu britskej formácie, páliac po okolí, ako bastard.
Jeho počiatočný prekvapivý útok rozdelil britské sily na dve časti a on sa vybral stredom, odpaľujúc tanky a obrnené vozy jeden za druhým, zatiaľ čo ho nejako žiaden nepriateľský tank nevyhodil do vzduchu. Priblížil sa na vzdialenosť asi štrnásť metrov, čo bolo dosť blízko na to, aby aj slabšie spojenecké tanky prerazili pancier na jeho Tigrovi, ale nejako sa mu podarilo zlomiť väz nepriateľskému tankovému práporu, nechávajúc za sebou rad trosiek.
Keď boli obrnené kolóny v stave rozkladu, prebil sa do mesta, kde narazil na ďalšiu rotu tankov Sherman Firefly. Pokračoval v paľbe a kľučkoval, ako spastické kura, kým mu nejaký debilko z ničoho nič neodpálil na jeho Tigrovi jeden z pásov, čím ho nechal nehybného pred hordou nahnevaných Britov. Namiesto toho, aby sa vzdal a kapituloval zoči voči ohromnej presile, ako nejaký sraľo, pokračoval v streľbe, ako nespokojný poštár, ničiac niekoľko nepriateľských tankov a nútiac preživších odísť z dosahu jeho zbraní. Keď sa usadil prach, on a jeho posádka vyšli z tanku a utekali pätnásť kilometrov k nemeckému veliteľskému stanu. Hneď, ako vošli do tábora, začal organizovať protiútok a nakoniec sa mu podarilo vytlačiť Spojencov z Villers-Bocage.
Počas jeho šialenej misie jedného muža v štýle Rambo útoku na britské sily, Michael Wittman zničil dvadsať sedem spojeneckých tankov – najväčší počet zničených tankov počas jedného dňa jednou jednotkou v histórii sveta. Popri tom, ako sám vymazal z povrchu zemského celý prápor ostrovanov, sa Wittmanovi tiež podarilo zničiť veľké množstvo obrnených transportov, nákladiakov a podporných vozidiel.
Za jeho odvážny útok získal Wittman ekvivalent amerického Medal of Honor a bol oslavovaný, ako hrdina, skrz Tretiu ríšu. Najvyššie velenie ponúklo Wittmanovi šancu ísť na dôchodok a pracovať v Berlíne, ako inštruktor v tankovej škole, ale Wittman to odmietol, tvrdiac, že jeho povinnosť bola bojovať s nepriateľom. Bolo nutné nakopať ďalšie zadky, kurva. Vrátil sa takmer okamžite na front a 8. augusta 1944 bol zabitý v akcii, keď naňho v rovnakom okamihu vypálilo osem miliónov britských a kanadských tankov, protitankových diel, bazúk, bombardérov a nerf raketometov. Jeho tank bol zničený do takej miery, že sa ho podarilo nájsť až tak cca dva roky po vojne.
Napriek tomu, že to bol skurvený Nácek, Michael Wittman bol pravdepodobne najlepším a najodvážnejším tankovým veliteľom, akého kedy svet videl. Počas jeho kariéry zaznamenal 138 zničených tankov, 132 zničených protitankových kanónov a zničil tiež stovky nákladiakov, transportérov, diel a zatúlaných športiakov. Tiež v záznamoch stojí, že raz svojim tankom vystrelil na ruskú ponorku, asi len preto, že bol úžasný. Tento chlapík bol šialene odvážny, ničoho sa nezľakol a bol schopný zabiť čokoľvek s kolesami a/alebo pásmi. Bol úspešný veliteľ, zručný taktik, a úctyhodný oponent pre spojenecké sily na oboch stranách európskeho bojiska.
Michael Wittman
Zdroje:
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog