Skip to content

Jose M. Lopez – Guľometník, ktorý zachránil svoju rotu

Jose Mendoza Lopez sa narodil 10. júla 1910 v Mexiku a vyrastal vo Vera Cruz so svojou matkou. Jeho otec umrel na mori ešte keď bol Jose v matkinom lone, a jeho matka zomrela na tuberkulózu skôr, ako dosiahol deväť rokov, čím s z neho stala sirota. Jeho príbuzní sa ho nemohol ujať, a tak sa začal pretĺkať sám, hľadajúc lepší život v Amerike. Preplazil sa cez hranicu a usadil sa v meste Mission v Texase, kde našiel rodinu, ktorá bola taká milá, že mu dala nejaké jedlo nechala ho prespávať v maštali, kým sa nedá dokopy.

Nič v Joseho živote nebolo jednoduché. Nemal nič, čo by sme mohli označiť za majetok, a musel zobrať akúkoľvek prácu, aby si zabezpečil živobytie a jedlo na stole. Neskôr cestoval železnicou po krajine hľadajúc možnosti a dobrodružstvo. Keď mal 17, našiel oboje. Len tak sa potuloval po Atlante, nestarajúc sa o nikoho iného, keď doňho z ničoho nič začal skákať nejaký tupý gigantický neandrtálec. Napriek tomu, že mal len 165 centimetrov a 59 kilogramov, Jose Lopez nebol ten typ tvrďasa, ktorý by nechal kohokoľvek, aby s ním vymrdával, nehľadiac na to, ako obrovský je. Jose sa pozrel tomuto típkovi priamo do očí a povedal niečo, ako „počuj kokotko, prečo to nezopakuješ tak, aby ťa počuli všetci svätí?“ a zaťal svoje päste. Típek vyskúšal svoje šťastie, a tak okamžite dostal náklad od Lopeza.

A šťastena sa usmiala. Jeden z ľudí, ktorí náhodou videli túto nakladačku bol promotér boxerských zápasov. Po tom, ako Jose skončil s búšením do tohto debilka, prišiel k nemu promotér a vtiahol ho do sveta profesionálneho boxu. Novo prekrstený „Kid Mendoza“ mal počas jeho boxerskej kariéry štatistiku 52-3 – čo je veľmi slušné číslo a dôkazom toho, že nebol tip človeka, s ktorým ste chceli vymrdávať.

Nakoniec sa Kid Mendoza rozhodol, že ho až tak nezaujímalo byť platený za to, aby bil debilkov do hlavy a krku, a tak ukončil jeho kariéru a narukoval k Civilnému námorníctvu USA v 1936. Zažil niekoľko námorných nešťastí, vrátane jedného, kedy uviazal na niekoľko týždňov na mori na nákladnej lodi a na jedenie mal iba banány.

Po niekoľkých skúškach na otvorenom mori sa Lopez rozhodol, že je na zemi to bezpečnejšie. Narukoval do armády na začiatku Druhej svetovej vojny, bol vycvičený za guľometníka a vyslaný do Európy, aby pomohol spojencom nakopať Hitlera do riti. 7. júna 1944 sa vylodil na plážach Normandie a takmer okamžite ho zasiahol šrapnel z nemeckej guľky do opasku s nábojmi. Nehľadel ale na to. Bojoval statočne skrz kampaň v Normandii, ale legenda sa z neho stala až v lesoch v decembri 1944 v Bitke o Ardeny.

17. decembra bol Lopez umiestnený pri belgickom meste Krinkelt, ako súčasť roty K, 23. pechotnej divízie. Jeho misiou bolo brániť pravé krídlo roty pred potencionálnym nemeckým útokom a umiestniť svoj guľomet Browning m1919 ráže .30 v opevnených zákopoch. Ale útok na rotu neprišiel sprava.

Boje začali na ľavej strane obrannej línie a vojak Lopez zbalil svoj 14+ kilový guľomet a ponáhľal sa pomôcť zabrániť obchvatu jeho jednotky Nemcami. Vyskočil z jeho plytkej diery a vystavil všetko od pása nahor nepriateľskej streľbe, rozložil svoju zbraň a začal kropiť guľky na postupujúcich nacistických vojakov. Niekoľkých skosil, keď z ničoho nič uvidel zasraný tank Tiger I, ako si to valí skrz les priamo naňho spolu s niekoľkými družstvami podpornej pechoty. Lopez vedel, že nemá dosť palebnej sily, aby sa vysporiadal s tankom, takže napriek veľmi minimálnemu zákopu pokračoval v koncentrovaní jeho paľby na pechotu, kosiac ju v húfoch, zatiaľ čo sa Lopezova rota sťahovala do mesta a opevňovala svoje pozície tam. Skupina Nemcov sa pokúsila obísť Lopezove guľometné hniezdo, ale podarilo sa mu premiestniť a zneškodniť aj túto hrozbu.

Americký guľometník s .30 Browningom, aký používal aj Lopez

Streľba na Joseho pozíciu pokračovala, tentokrát od skupiny vojakov snažiacich sa ho obísť sprava. Aby sa veci ešte viac skomplikovali, Tiger zamieril jeho pozornosť naňho a Nemučúri tiež začali volať delostreleckú podporu na jeho pozíciu. Napriek tomu, že ho vyhodila zo zákopu delostrelecká salva, Jose Lopezovi sa podarilo zdvihnúť jeho zbraň a stiahnuť sa k ďalšej obrannej pozícii, kde znova spustil paľbu na postupujúcich Nemcov, čím získal čas pre jeho spolubojovníkov, aby ustúpili.

Tanky a vojaci pokračovali v streľbe naňho a v jednom momente strela z Tigra dopadla k nemu tak blízko, že ho zrazila k zemi a spôsobila mu otras mozgu. Toto ale nemalo šancu zastaviť Joseho Skurveného Lopeza. Okamžite natiahol uzáver na jeho zbrani a pokračoval v paľbe na nekonečný prúd Nemcov. Keď sa všetci jeho muži dostali do bezpečia mesta a minul všetku svoju muníciu, Lopez tiež vošiel do mesta, aby doplnil zásoby.

Nemci pochopili, čo sa deje. Obišli mesto, a pokračovali v ich postupe na Antverpy, presvedčený, že už nechcú čeliť ničomu, čo by na nich mohol Lopez vrhnúť. Sám zachránil jeho rotu pred tým, aby bola prevalcovaná omnoho silnejším a početnejším nepriateľom. Jeho finálny počet zabití, ktorý odhadli po bitke, bol cez sto nepriateľských vojakov.

Za jeho činy v Ardenskom lese bol Lopez povýšený na seržanta a dostal od Kongresu Medal of Honor za to, čo Armáda pomenovala „vykonanie podľa všetkého samovražednej misie“. Bojoval až do konca vojny a slúžil v Kórei predtým, ako odišiel do dôchodku v roku 1973. Pokračoval v každodennom behu a trikrát do týždňa trénoval s osobným trénerom až do svojich 88 rokov, pretože vedel, že potrebuje udržiavať jeho tvrďácku fyzičku. Mal päť detí a bol ženatý 64 rokov až do momentu, kedy podľahol rakovine 18. mája 2005 vo veku 94 rokov.

Jose Lopez bol pravý americký tvrďas. Tento muž začal v skromných pomeroch, všetko v živote si získal sám a preukázal sa, ako hrdina v momente, kedy potreboval zachrániť jeho priateľov. Bojoval tvrdo, získal najvyššie americké vyznamenanie za statočnosť a bol v boji muža proti mužovi prehral len trikrát v živote. Bol úžasný.

“Strach je jediná vec, ktorá vás môže v živote zastaviť.”
Jose M. Lopez

Zdroje:

Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *