Skip to content

Winston Churchill – Stelesnenie britskej húževnatosti

“Aj keď veľké oblasti Európy a veľa starých a slávnych štátov padli do spárov Gestapa a do celého odporného aparátu nacistickej vlády, nekapitulujeme a nezlyháme. Pôjdeme až do konca. Budeme bojovať vo Francúzsku. Budeme bojovať na mori a oceánoch. Budeme bojovať so stúpajúcim sebavedomím a silnejúcou silou vo vzduchu. Budeme brániť náš ostrov, nech to bude stáť čokoľvek. Budeme bojovať na plážach. Budeme bojovať na pristávacích plochách. Budeme bojovať na poliach a uliciach. Budeme bojovať na kopcoch. A nikdy sa nevzdáme. (celý príhovor)”

Winston Churchill – Rusom známy, ako „Britský Bulldog“ vďaka jeho neústupnej húževnatosti a jeho úžasnej schopnosti vycvičiť bojových psov, aby sa rozbehli, a kusli fašistov do krku, keď nedávajú pozor – bol jedným z najtvrďáckejších lídrov modernej doby. Tento chlapík bol totálny nakopávač zadkov, ktorý si užíval bafkanie kubánskych cigár, streľbu zo zbraní, popíjanie hojného množstva chľastu, nakopávanie nacistov do rozkroku topánkou s oceľovou špičkou veľkosti 10, a mal u riti všetko, čo neslúžilo k dosiahnutiu týchto štyroch cieľov. Bojoval tvrdo, oslavoval tvrdo, obliekal sa do úžasných oblekov a celkovo vyzeral, ako keby práve prišiel z pulp fiction detektívneho príbehu z 1930.

Winston bol priamy potomok epického rozbíjača ksichtov zo 17. storočia menom John Churchill. John asi skôr či neskôr bude mať svoj vlastný článok v tejto sérii, ale keďže som sa k tomu ešte nedostal, tu je jeho život v skratke: Narodil sa do extrémnej chudoby, pridal sa k armáde, ako obyčajný poskok, prepracoval sa do vedenia celej britskej armády, bol pasovaný za rytiera, stal sa vojvodom, slúžil pre piatich rôznych kráľov, vytĺkol dušu z údajne neporaziteľnej armády Ľudovíta XIV., a dnes je (spolu s Wellingtonom) považovaný za jedného z najlepších britských vojenských veliteľov.

Winston Churchill ukončil Kráľovskú Vojenskú Akadémiu v roku 1894 a bola mu udelené hodnosť podporučíka v 4. kráľovskom husárskom jazdeckom pluku. Na škole bol šampiónom v šerme (čo nie je zanedbateľný úspech berúc do úvahy, že všetci na tejto škole sa aktívne pripravovali na boj) a tiež najlepším hráčom póla v celom pluku (čo je takmer rovnako pôsobivé, keďže každý profesionálny jazdec bol pravdepodobne kurva dobrý v póle). Ako súčasť 4. husárskeho sa Churchill zúčastnil akcie na bojiskách na Kube, v Indii a Afganistane.

Keď nebodal skurvysynov do krku mečom alebo ich nerozdupával kopytami svojho epického koňa, pracoval, ako vojnový korešpondent pre noviny v Anglicku. Toto bolo samozrejme v období, kedy vojnoví reportéri nemali záujem o debilné veci, ako nestrannosť, vyhýbanie sa krížovej paľbe, a nestrieľaním ľudí do ksichtu ich vlastnými puškami. Churchill sa proste vybral von, bojoval v bitke, zabil kopu ľudí, a potom sa vrátil na základňu a napísal článok o tom, ako bol úžasný. Potom poslal tento príbeh naspäť, Britské noviny ho otlačili a všetci si mysleli, že má kurva veľké vajcia.

Jedného dňa týpek tvrdiaci, že je Mahdí (šiítsky islamský mesiáš) rozpútal v Sudáne masívnu rebéliu a začal na páse porážať britských guvernérov, takže Winston Kurva Churchill bol preložený k 21. lancerskému a poslaný do Afriky, aby rozdal rázne nakladačky. “Britský nakopávač rozkrokov” bol v poli počas Bitky o Omdurman v roku 1898 a ušla sa mu česť zúčastniť sa posledného útok kavalérie v histórii Britského impéria. 400 Churchillových lancerov prenasledovalo malú, utekajúcu skupinu mahdistov, keď ich z ničoho nič prepadla obrovská skupina asi 2500 dervišov. Lanceri ani len nespomalili – proste vrazili do nepriateľskej línie napriek tomu, že boli prečíslení šesť k jednej, a nejako sa im podarilo vyhnať nepriateľov z bojiska. Podľa legendy, Churchill zvrátil priebeh boja keď aktivoval špeciálny útok a dobodal mahdistov jeho Magickou kopijou s Derviš-Vraždenie +2.

Po pár rokoch bol Winston vypustený do Južnej Afriky, aby bojoval v Búrskych vojnách. Veci išli chvíľu celkom super, až pokiaľ sa Churchill jedného dňa nerozhodol, že bude úplne super, a nezačal jazdiť po okolí v opancierovanom Vlaku Smrti. Búrovia prepadli vlak, Churchill s nimi chvíľu bojoval, ale nakoniec bol porazený, zajatý a poslaný do zajateckého tábora v Pretórii. Nasrať. Churchill odtiaľ v podstate okamžite ušiel, pravdepodobne tak, že prerazil tri metre vysokú tehlovú stenu svojou hlavou, a vydal sa skrz takmer 500 kilometrov neprebádaného nepriateľského územia, až pokiaľ sa nevrátil naspäť k anglickým líniám. Pripojil sa naspäť k armáde, bojoval pri obliehaní Ladysmithu a vrátil sa do Pretórie už, ako dôstojník v britskom jazdeckom pluku. Potom sa vydal, ako predvoj pred hlavnou armádou a osobne zajal 52 strážcov tábora, v ktorom ho zadržiavali.

“Vojnový zajatec je človek, ktorý sa vás pokúša zabiť, a keď zlyhá žiada vás, aby ste ho nezabili”

Po krátkej životnej odbočke strávenej, ako veliteľ práporu Granátnikov – jedného z najprestížnejších a najelitnejších útvarov v britskej armáde – počas celého trvania Prvej svetovej vojny (jednoduché, však?) bol Churchill zvolený do Britského parlamentu. Vďaka svojim rétorickým schopnostiam a celkovo nespochybniteľnému tvrďáctvu sa Churchill prebojovával skrz hierarchiu a neustále presadzoval budovanie tankov, lietadiel a bojových lodí (spoiler alert: táto predvídavosť sa Winstonovi celkom vyplatila neskôr). Tiež využil každú príležitosť, kedy mohol Nacizmu a Komunizmu ukázať prostredník, pretože Churchill tak skurvene miloval Demokraciu a Kapitalizmus, že to bola jeho prirodzenosť.

Medzi Prvou a Druhou Svetovou Vojnou bol premiérom v Anglicku týpek s menom Neville Chamberlain, ktorý je dnes viac menej všeobecne považovaný za neutrálneho debilka, ktorý len tak postával, zatiaľ čo si Hitler robil s Európou čo sa mu zachcelo. Chamberlain bol všetkými piatimi za ustupovanie Náckom a výsledok bol, že Tretia ríša dobyla polovicu kontinentu za dvanásť hodín, a Hitler začal rozprávať kopu sračiek o tom, ako je úžasný.

Nasrať. Winstona Churchilla blbosti okolo zmierovania, neutrality a diplomacie nezaujímali – jeho jediným cieľom bolo nakopať Hitlera do jeho rozkroku tak, že odpadne od bolesti, a potom mu nemilosrdne rozbiť jeho nevládnu tvár hasákom. Chamberlain bol prepustený kvôli neschopnosti, Churchilla zvolili za premiéra a tento nový líder Anglicka takmer okamžite začal prednášať úžasné motivačné príhovory, ktoré úplne namotali Britské Ostrovy na to, aby porozbíjali nejaké nacistické ksichty.

Situácia v Anglicku bola v momente, kedy Churchill prebral opraty, pekne naprd. Francúzsko kapitulovalo, Poľsko a Československo boli v nemeckých rukách a Hitler zatiaľ nenapadol Rusko, takže celá sila nacistickej vojnovej mašinérie bola celá sústredená na Britské ostrovy. Lietadlá a rakety lietali nad Londýnom dňom a nocou, malá sila britských pilotov robila čo mohla, aby odrážala v podstate neprestajné bombardovanie a ľudia brali sirény leteckého poplachu, ako životný soundtrack. Bolo teda jasné, že Hitler pripravuje ostrov pre inváziu.

Napriek bezútešným vyhliadkam a bez istoty, že by im Spojené štáty chceli akokoľvek pomôcť, sa Churchill odmietol vzdať. Keď neprisahal, že bude odolávať Nacistom akýmkoľvek dostupnými spôsobom alebo neinšpiroval obyvateľov Anglicka, aby bojovali proti možnej invázii do posledného dychu, tak na kopírke skenoval svoj holý zadok a faxoval kópie na hlavnú kontaktnú linku v Nemeckom ríšskom sneme. Inšpiroval ľudí, aby vydržali, a vďaka odhodlanosti Britov sa Hitlerovi nikdy nepodarilo vylodiť sa na ostrove. Bitka o Britániu bola rozhodujúcim víťazstvom pilotov a obyvateľov Anglicka, a v podstate totálne zničila akúkoľvek Führerovu šancu vymrdávať s Britániou. Frustrovaný touto porážkou, Hitler napadol Rusko, a všetci vieme, ako to preňho skončilo.

Počas vojny, Churchill pracoval tvrdo na tom, aby zabezpečil zásoby a pomoc od USA, vybudoval vzťahy so spojeneckými národmi a podporoval vytvorenie jednotiek, ako Special Operations Executive alebo Commandos. Piče, dokonca vyjednal spojenectvo so Stalinom, pretože, ako to zhrnul Churchill, „Ak by Hitler napadol Peklo, našiel by som možnosť, aby som nejako pochváli Diabla“. Cestoval na konferencie po celom svete, riadil vojnovú snahu a spolurozhodol o budúcnosti sveta po vojne. Do veľkej miery aj vďaka jeho snahe vyhrali nakoniec Spojenci.

Po vojne Churchill pokračoval v jeho politickej kariére, napísal kopu historických kníh, získal Nobelovu cenu za literatúru a v podstate pokračoval vo vykonávaní úžasných skutkov. Zomrel v roku 1965 vo veku 90 rokov a dodnes sa naňho spomína, ako na jedného z najväčších lídrov v dlhej a slávnej histórii Britského Commonwealthu.

“Bitka, ktorú generál Weygand nazval Bitkou o Francúzsko skončila. Očakávam, že započne Bitka o Britániu. Na tejto bitke bude závisieť prežitie kresťanskej civilizácie. Na nej závisí náš britský spôsob života a pokračovanie inštitúcií nášho dlhotrvajúceho Impéria. Celá moc a zúrivosť nepriateľa sa čoskoro sústredí na nás. Hitler vie, že musí zlomiť nás na tomto Ostrove, alebo prehrať vojnu. Ak sa mu postavíme a uspejeme, celá Európa môže byť slobodná a život sveta sa môže pohnúť vpred do slnkom zaliatych krajín. Ale ak zlyháme, potom celý svet, vrátane Spojených štátov, vrátane všetkého, čo poznáme a je nám drahé, upadne do priepasti nového Temného veku, ktorý bude ešte zlovestnejší a možno aj dlhší, za využitia zvrátenej vedy. Vytrvajme preto v našich povinnostiach a správajme sa tak, že ak Britské impérium a jeho Commonwealth pretrvá ešte tisíc rokov, ľudia si stále budú hovoriť ‘Toto bola ich najlepšia hodina.'”

Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *