Perzská ríša má zlú reputáciu. Napriek tomu, že títo chlapíci dali dohromady jednu z najväčších, najbohatších a najmocnejších ríš, aké kedy vznikli, vyzerá to tak, že vždy keď o nich čítate, dostavajú nakladačku od nejakej náhodnej iterácie gréckej falangy alebo ich kope do rozkroku obrovský kričiaci Európan s gigantickou bradou a tak vyrysovanými tehličkami na bruchu, ako by ich niekto vytesal z kameňa na planéte Krypton. Vážne. Jediné miesto, kde sa viete dočítať o tvrdáckosti Peržanov je predslov knihy o tom, ako Alexander Veľký prišiel a podrobil si ich bez toho, aby sa zapotil.
A to je kopa sračiek. Predtým, ako bol macedónsky dobyvateľ čo i len odleskom v pulzujúcom oku jeho odpornej psychopatickej matky, ultra turbo šialenci ako Dareios z Perzie už využívali svoje šialené schopnosti ničenia análov na to, aby vypaľovali krajinu do tla a projektovali ich úplnú dominanciu nad Stredným východom v najnásilnejšej a najúžasnejšej možnej forme.
Všetko sa to začalo, keď si šialený maniak nakopávajúci rite menom Kýros II. Veľký vyslúžil svoj prívlastok tým, že zjednotil krajiny na Blízkom východe v šiestom storočí pred Jebišom, zjednotil neorganizované kmene tým, že benevolentne položil nohu na tváre ich náčelníkov, rozdrvil ich armády na prach pomocou kladiva a presadil svoju vôľu nad všetkými, ako zmyslov zbavený. V tomto duchu Kýros rozdrvil Babylonskú ríšu, zjednotil krajiny Mezopotámie pod jednotným vedením a postavil Perzskú ríšu z krvi jeho pobitých nepriateľov.
Keď nerozkopával ľudí na polovice vo svojich sandáloch, Kýros tiež oslobodil Židov z babylonského zajatia, nechal ich presťahovať sa naspäť do ich rodných krajov a pomohol im znovu postaviť Jeruzalemský chrám – čo bol skutok, ktorý mu zabezpečil skvelé miesto v Biblii. A to bolo tiež celkom úžasné.
Kýros bol eventuálne zabitý barbarskou kráľovnou Tomyris, mierne šialenou dievčinou, ktorá odsekla perzskému kráľovi hlavu a spravila si z nej hrozivú šálku na kávu. To však pravdupovediac nespomalilo masívny perzský vojnový stroj tak veľmi, ako by ste si mohli myslieť. Kýrov syn Kambyses prevzal vládu a pridal do svojej ríše v minulosti mocné krajiny ako Egypt. A potom sa úplne náhodne ako bifľoš bodol do nohy a zomrel na gangrénu.
Hneď ako Kambyses otrčil kopytá sa na scéne objavil nejaký debilko, ktorý tvrdil, že je imperátorov dávno stratený brat Smerdis – Princ z Perzie, a legitímny, prisahám na svoju mamu, dedič trónu. Nanešťastie, problém bol, že Kambysesov brat Smerdis bol v skutočnosti mŕtvy, pretože bol zavraždený nejakými debilmi niekoľko rokov pred smrťou Kambysesa. Jeden z mála mužov, ktorý o tomto vedel, bol perzský vojenský dôstojník známy ako Dareios – veliteľ tvrdý ako skala, člen Nesmrteľných, ktorý slúžil v predných líniách počas dobývania Egypta.
Tento hrtany mliaždiaci psychopat bol príliš veľký tvrďas a príliš čestný na to, aby len tak vysedával a nechal nejakého idiota zmocniť sa trónu. Dareios, ktorý bol typický bojovník klasického obdobia bez štipky zmyslu pre humor, sa rozhodol konať. Dal dokopy skupinu nasraných šľachticov, prepadol palác, zabil uzurpátora a sám si vzal korunu. Ako svoj prvý čin na tróne, Dareios vrátil pozemky, ktoré skonfiškovala vláda, opravil chrámy, ktoré dal falošný imperátor zničiť a vzal si za ženu dcéru skutočného Smerdisa, aby viac legitimizoval svoje miesto na tróne.
Samozrejme, mal by som spomenúť, že medzi historikmi stále prebieha debata, či v tomto momente mŕtvy imperátor bol naozaj skutočný Smerdis alebo len nejaký podvodník. Aj keď asi nikdy nebudeme vedieť, či bol Dareios v práve a vymanil ľudí z pod vlády uzurpátora alebo bol odporný bastard, ktorý proste zabil Imperátora, ukradol jeho trón a vzal si za ženu jeho dcéru, dovolím si tvrdiť, že obe možnosti sú rovnako tvrďácke.
Hneď ako boli Kýros a jeho pokrvná línia vyvraždení, náhodné kmene na Strednom východe si naivne mysleli, že sa môžu odtrhnúť a založiť svoje vlastné kráľovstvá bez toho, aby ich čakala epická pomsta. Okamžite po Dareiosovej korunovácii bol konfrontovaný s deviatimi otvorenými povstaniami a musel v podstate znova dobyť Perzskú ríšu. A zatiaľ čo Kýrosovi to zabralo celý život, Dareios potreboval na dokončenie tejto na prvý pohľad nemožnej úlohy len jedenásť mesiacov. Za tento čas priviedol všetky rebelujúce kmene naspať do ríše. To je celkom pôsobivé, hlavne ak zoberieme do úvahy, že aj Alexander Veľký potreboval deväť rokov, aby dobil celú Perziu. A pritom stál oproti jednej armáde, a nie deviatim.
Za tajomstvom Dareiovho úspechu bolo čiastočne brilantné vedenie, čiastočne priamočiare vojenské majstrovstvo – najmä jeho preslávených Nesmrteľných – a čiastočne vydieranie v štýle mafie. Po zničení rebelskej armády si dal Dareios pred seba predviesť takzvaného „klamúceho kráľa“, vyzlečeného z brnenia a spútaného v reťaziach. Dareios odrezal nos, uši a jazyk tohto chlapíka, vyklal mu oko, natlačil ho do malej klietky a nechal ho hniť pred bránami paláca, aby mal možnosť chvíľu premýšľať, čo vykonal. Po tom, ako už bol dostatočne znemožnený náhodnými okoloidúcimi a primerane ponížený, bol tento zvrhnutý kráľ ukrižovaný pred mestskými bránami. Keď konečne umrel, bol stiahnutý z kože, tá bola naplnená slamou a tento podivný, zbastardený strašiak visel pred hradom bývalého klamúceho kráľa, ako svedectvo toho, čo znamená vymrdávať s Dareiosom.
Po tom, ako ovládol ríšu približne o veľkosti Spojených štátov za čas, ktorý trvá priemernému človeku dostať sa na lekársku školu, Dareios sa vybral vyvraždiť všetkých perzských kmeňových náčelníkov, ktorí mu nepomohli potlačiť rebéliu, a nahradil ich svojimi kamošmi, o ktorých vedel, že sa zaňho postavia, keď na to príde čas. Tiež stabilizoval Ríšu, vystaval cesty, obchodné cesty a mosty, zaviedol poštový a súdny systém, štandardizoval peniaze a vyslal veľmi jasnú správu, že ktokoľvek, kto by s ním chcel vyjebať, umrie kričiaci a v bolestiach.
Po tom, ako si zabetónoval svoju pozíciu ako najepickejší imperátor Úrodného polmesiaca, Dareios sa vydal rozširovať jeho už vtedy gigantickú Perzskú ríšu. Jeho nepriatelia boli Skýti Saka v Strednej Ázii – tvrďácki kmeňoví bojovníci, známi svojimi schopnosťami rozbíjať ksichty. Napriek tomu, že bol vo veľkom oslabení, Dareios ich porazil dômyselnou taktikou. Postavil v Kaspickom mori obrovskú flotilu, preplavil sa za nepriateľské línie, vylodil svoje jednotky, napadol nepriateľov zozadu a, podľa Dareiovho osobného svedectva, „mimoriadne rozdrvil Skýtov“. Potom napochodoval do Indie, dobyl údolie Indusu a začal ťažiť obrovské množstvo zlata z tohto bohatého regiónu. Tiež dobyl dlho odolávajúce usadlosti Grékov v Malej Ázii a Trácii a prešiel skrz Dardanely cez most postavený zo 600 lodí zviazaných dokopy. Následne bojoval proti jeho nepriateľom v Macedónii, Bulharsku a dnešnej Ukrajine.
O pár rokov neskôr sa Gréci z Malej Ázie, z ktorých si mnohí neuvedomovali, aký úžasný Dareios je, rozhodli, že sa pokúsia o smiešnu revolúciu. Náš chlapík Dareios samozrejme nemienil tolerovať takéto sračky, napochodoval tam po pobreží Stredozemného mora, vypaľujúc a ničiac všetko, čo sa postavilo do cesty tejto obrovskej smrtiacej orgii. Znovu ovládol Malú Áziu a Tráciu, napadol a dobyl niekoľko ostrovov v Egejskom mori a tiež sa pokúsil vypáliť mocný grécky mestský štát Atény. Aténčania odrazili Dareiusove armády v Bitke pri Maratóne v roku 490 pred n.l., ale perzský kráľ už vyslal správu, ktorú chcel. Obnovil svoju moc nad rebelujúcimi gréckymi mestskými štátmi a, skoro som zabudol, stále ovládal celý Stredný východ a väčšinu Strednej Ázie. Zomrel o štyri roky neskôr, ako jeden z najbohatších a najmocnejších imperátorov v histórii.
Pod Dareiusovou vládou dosiahla Perzská ríša vrchol svojej moci a ovládala najväčšie územia. Vládol viac ako 40 etnickým skupinám, jeho domínium siahalo od Indie po Balkán a malo viac ako 7,5 milióna kilometrov štvorcových – dvojnásobok oproti Caesarovmu Rímu a najväčšia ríša staroveku. Počas 36 ročnej vlády Dareios obnovil moc Ríše a spravil z nej veľkú svetovú mocnosť. Vzal si za manželky šesť žien a bol všeobecne úžasný po všetkých stránkách. Nakopával rite, zbieral tituly, nemilosrdne zničil kohokoľvek, kto ho nasral, a bojoval všetky svoje súboje až dokonca.
Zdroje:
- Wikipedia
- Livius.org
- History of Iran
- Boardman, John. The Cambridge Ancient History. Cambridge Univ. Press, 1988.
- Curtis, John, Tallis, Nigel, and Andre-Salvini, Beatrice. Forgotten Empire. Univ. of California Press, 2005.
- Farrokh, Kaveh. Shadows in the Desert. Osprey, 2007.
- Gabriel, Richard A. The Culture of War. Greenwood, 1990.
- Gershevitch, Ilya, and Fisher, William Bayne. The Cambridge History of Iran. Cambridge Univ. Press, 1985.
- Herodotus. The Histories. Trans. Macaulay, G.C. Spark, 2004.
- King, L.W., and Thompson, R.C. The Sculptures and Inscription of Darius the Great. British Museum, 1907.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog