Skip to content

Príprava na otcovstvo a prvé mesiace

2 roky po narodení syna mám konečne čas napísať o tom, ako som sa na otcovstvo pripravoval (ale nie, čas som mal, proste som bol lenivý). Rozhodol som sa dať dokopy moje praktické aj teoretické zistenia, keďže som medzi mojimi kamošmi jeden z mála, ktorý to už má za sebou (minimálne v mojej a nižšej vekovej kategórii).

Sám som predtým mal minimálne skúsenosti s malými deťmi. Bol som najmladší z troch súrodencov a zároveň som nemal veľa kamošov s malými deťmi, aby som mohol nejaké veci priamo odpozorovať. V rámci tohto sa preto snažím syna so sebou brávať von aj keď sa stretávam s kamošmi, aby mali možnosť vidieť starostlivosť o malé dieťa naživo (či to oceňujú alebo im to skôr lezie na nervy neviem povedať).

Nižšie som preto spísal zoznam vecí, na ktoré sa treba prichystať aj s nejakými mojimi zisteniami. Na začiatok ale dve dôležité poznámky.

  1. Každé dieťa je iné (tak ako každý dospelý) a preto je to vo veľkej miere aj o experimentovaní a nájdení si spoločného fungovania.
  2. Mať s manželkou dobrý a pevný vzťah je vynikajúca vec, a bez toho by som asi neodporúčal dieťa mať, pretože najmä zozačiatku prinesie veľký dodatočný stres.

Poďme na to.

Teoretická príprava

Všímam si, že veľa ľudí skáče do rodičovstva bez toho, aby si o rodičovstve čokoľvek naštudovali. Logika za tým je asi taká, že “zvládli to moji rodičia, zvládnem to aj ja”. Na tom je veľa pravdy. Pri mojom štúdiu som zistil, že musíte byť naozaj ukážkovo zlý rodič, aby ste dieťa pokazili. 

Na druhej strane si však viete teoretickou prípravou uľahčiť rodičovstvo, vybudovať s dieťaťom lepší vzťah a režim, a minimalizujete traumy, ktoré by ste na dieťati mohli zanechať (stačí, keď sa kriticky pozriete na to, koľko nezdravého si toho so sebou ťaháte od vašich rodičov vy).

Osobne tiež odporúčam mladým mužom, ak máte šancu postrážiť známym dieťa, choďte do toho. Táto praktická skúsenosť sa vám v budúcnosti určite zíde. 

Ak takú šancu nemáte (ale ak aj máte a chcete sa dozvedieť viac) tu je zoznam kníh, ktoré odporúčam ako teoretickú prípravu.

How Not to Hate Your Husband After Kids

Ako som písal na úvod, pre mňa bolo veľmi dôležité to, že s manželkou máme super vzťah, a vieme sa na veciach dohodnúť. Kniha How Not to Hate Your Husband After Kids prináša zoznam štúdii a osobných skúseností autorky zo snahy zachrániť svoj vzťah, ktorý sa po tom, ako mali dieťa, začal časom rozpadať. Napriek tomu, že je písaná z perspektívy ženy, mne dala tiež veľa. Osobne som zástancom proaktivity a prevencie, a preto je dobré zabrániť tomu, aby sa niečo v prvom rade mohlo pokaziť. 

V knihe nájdete praktické tipy o činnostiach, na ktoré by ste nemali zabudnúť. Medzi ne patria také drobnosti ako sex (sám som prekvapený koľko párov, ktoré poznám, prestalo mať po tom, ako mali dieťa, sex, alebo dokonca spávať v jednej posteli), komunikácia (tu je väčšinou problém už pred dieťaťom a dieťa to len zvýrazní), spoločné aktivity, rozdelenie zodpovedností o domácnosť a starostlivosti o dieťa (stále existuje veľa mužov, ktorí si myslia, že nemusia robiť nič) a mnohého ďalšieho.

Anatomie lásky

Kniha Anatomie lásky sa venuje vzťahom ako takým, ale najmä vzťahom medzi matkami a synmi resp. otcami a dcérami a problémami, ktoré nezdravo nastavené vzťahy na deti a neskôr na dospelých jedincov majú. Odporúčam prečítať si najskôr ako seba-diagnostiku, dať si dokopy svoje vlastné vzťahy a vysporiadať sa s vlastnými traumami predtým, než ich budete chcieť prenášať na vaše dieťa. 

The Boy Who Was Raised as a Dog: And Other Stories from a Child Psychiatrist’s Notebook

The Boy Who Was Raised as a Dog vás prevedie najextrémnejšími prípadmi zneužívania a zanedbávania detí, či už chcených alebo nechcených, a dá vám dostatok motivácie na to, aby ste sa nesnažili skončiť v podobnej knihe ako aktér.

Prečítate si o ľuďoch, ktorí vedome ubližovali deťom, ale hlavne o ľuďoch, ktorí robili veci najlepšie ako vedeli (“keď to zvládli moji rodičia, zvládnem to aj ja”) a napriek tomu deti získali doživotné traumy, skončili ako vrahovia, závislí alebo traumatizovaní jedinci.

Dobrá správa je, že to musíte posrať celkom spektakulárne, zlá, že to nie je až také ťažké, a stačí na to prepracovanosť, nepozornosť, výber zlého partnera, prípadne finančná alebo emočná nepripravenosť na požiadavky dieťaťa.

The Baby Owner’s Manual: Operating Instructions, Trouble-Shooting Tips & Advice on First-Year Maintenance

Poďme ale k praktickým veciam. The Baby Owner’s Manual je presne tým, čo by ste čakali. Predstavte si, že ste si v Ikea kúpili dieťa. Táto kniha je leták, ktorý vám povie ako dieťa uspať, upokojiť, nakŕmiť, vymeniť plienku, obliecť atď.

Z čítania nie je pôžitok, je to napísané kvázi vtipne, ale ak ste sa o dieťa nikdy nestarali, resp. nemáte skúsenosť s malými deťmi, ide o úplné minimum, ktoré by ste si mali naštudovať.

Be Prepared: A Practical Handbook for New Dads 

Kniha Be Prepared je určená otcom. Jej najväčšou chybou je, že je na nej cítiť jej vek (odkazy na klasické videokamery ale zároveň aj pomerne staromódne rozdelenie rolí v domácnosti). Inak ide o zábavné čítanie plné praktických tipov pre otcov od toho, čo si so sebou zabaliť na turistiku až po vybavenie domácej lekárničky.

The Happiest Baby on the Block: The New Way to Calm Crying and Help Your Newborn Baby Sleep Longer

Knihu The Happiest Baby on the Block som osobne nečítal, ale čítala ju manželka a snažila sa ju aj aplikovať. Na základe toho, aký je náš malý v pohode v porovnaní s tým, čo občas počúvame od známych (hlavne čo sa týka spania atp.) tak asi na nej niečo bude.

Ako neprísť o dieťa

Ako neprísť o dieťa je skvelou príručkou prvej pomoci, ktorá by mala byť v každej domácnosti. Veľmi jasná štruktúra, v ktorej aj v strese (ktorý pri pádoch vášho dieťaťa budete mať pravidelne) viete rýchlo nalistovať konkrétnu situáciu, spraviť rýchlu diagnostiku, poskytnúť prvú pomoc a v prípade potreby sa rozhodnúť, či volať záchranku alebo ísť k lekárovi.

A okraje máš kde?

Škola nás ešte len o pár rokov čaká, napriek tomu si myslím, že je dôležité vedieť o tom, v akom stave je vzdelávanie na Slovensku. A okraje máš kde? je kniha zážitkov učiteľa v programe Teach for Slovakia a zároveň je plná dát a štúdii o výchove a vzdelávaní.

Ja a môj syn ako členovia vyššej strednej triedy zrejme nebudeme musieť veľa z vecí v knihe nikdy riešiť, za čo som vďačný. Minimálne sa však budem snažiť mať iný postoj k prípadným kamarátom a spolužiakom môjho syna, ktorí také šťastie nemajú.

Praktické rady

Teória je super, prax je však častokrát iná, resp. si vyžaduje veľkú mieru improvizácie. Čím viac teórie máte za sebou, tým ľahšie sa vynájdete, avšak niekedy potrebujete nájsť čo najrýchlejšie riešenie problému, ktorý sa pred vami naskytol a nemáte čas filozofovať.

Príprava na dieťa chce určité veci, ktorým sa zrejme nikto nevyhne. Aby tento článok nebol len o teórii, nižšie nájdete minimálny a neúplný zoznam vecí, ktoré vás čakajú a mali by ste sa na ne pripraviť, čí už finančne alebo psychicky.

Čo nakúpiť

Nebudem sa rozpisovať, len v skratke poviem, že sme naozaj nenáročný a nemáme problém s vecami z druhej ruky. Aj preto sme si kvôli dieťaťu nemuseli brať druhú hypotéku (keď som počul sumy, ktoré niektorí ľudia dali za výbavu na dieťa, niektorí to tak museli spraviť).

Na čo sa teda pripraviť čo sa týka nákupov?

  • Plienky. Zo začiatku 6-8 krát denne, neskôr tak 2-3 krát budete meniť plienku. Čo sa týka toho, že dokedy, záleží na tom, kedy sa dieťa naučí chodiť na nočník. Kupujeme obyčajné lacné plienky z Poľska a sú super. Paradoxne to je asi najväčší pravidelný výdavok.
  • Jedlo. Dieťa po pár mesiacoch môže začať jesť aj iné veci ako mlieko a prekvapivo toho vie zjesť pomerne veľa. Rátajte teda s tým, že máte spolubývajúceho, ktorý vám vyjedá chladničku a zje polovicu toho čo vy za deň. Dieťa môže jesť to čo vy (ak nemá alergie). Ak “nemôže”, tak by ste sa mali zamyslieť nad tým, čo dávate do seba vy.
  • Oblečenie. Dieťa rastie rýchlo a je stále špinavé. Nové veci mi preto prídu absolútne zbytočné. Na internete cez rôzne rodičovské skupiny viete zohnať detské oblečenie na kilá (doslova) v cene od 0 eur po 15 eur za 5 kilový balík oblečenia, ktoré aj tak za pár mesiacov rovnako posuniete ďalej. Do čoho sa oplatí trochu investovať sú topánky na von, keď dieťa začne chodiť.
  • Kočík/Nosič. Z druhej ruky (ale aj nové) viete nájsť za pár stovák, ak kúpite dobre, tak ide o jednorázový výdavok, ktorý vám vydrží dlho. Osobne sme omnoho viac využívali nosič ako kočík ale oplatí sa mať zo začiatku oba.

Byrokracia

Rodičáky, materské, daňové bonusy, nájdenie lekára, rodný list. To je asi všetko čo ma napadá. Väčšina sa dá vybaviť už online. Je to bordel, ale na nete nájdete kopu návodov ako na to.

Zmena režimu

Tu to schytáte v závislosti od veľa faktorov, ako spánkový režim dieťaťa, či spí s vami v posteli/v izbe alebo nie, ako tuho spíte, či manželka kojí, či si odsáva mlieko atp. Náš krpec moc nechcel piť z fľaše (čítajte vôbec) a nejako sme ho do toho nenútili, takže manželka kojila. 

Pre ňu to teda znamenalo prvých pár mesiacov permanentnú nevyspanosť a pospávanie cez deň s dieťaťom. Pre mňa to neznamenalo nič, pretože spím ako zarezaný. Párkrát, keď malý plakal, som sa zobudil a snažil som sa ho upokojiť, ale inak nič.

Čo sa týka mimo-spánkového režimu, tak jediné čo sa (pred koronou) zmenilo bolo, že sme na pivko alebo len tak von išli skôr, aby mohol byť malý najneskôr o siedmej v posteli. Samozrejme opäť viac trpela manželka, keďže kvôli kojeniu musela ísť s ním domov (ja som občas zostal aj do tej ôsmej).

Keď sme šli na pivko s kamošmi malého sme brávali s nami (manželka počas toho ako kojila nepila). Žiaden problém sme nemali, bola aspoň zábava, malý videl aj iných ľudí ako nás a my sme tiež nemali doma ponorku (veľa ľudí naozaj prestane chodiť medzi ľudí okrem detských ihrísk, niektorí ani to nie). Malé dieťa dokáže navyše spať aj v hluku, takže si pospí kedy potrebuje. Režim sme mali asi taký, že bežne spal doma alebo v kočíku/nosiči medzi cca 12 a 15 a potom doma v posteli od 19 do 7 ráno.

Ak si dobre pamätám, tak asi v 6 mesiacoch sme ho presunuli do samostatnej izby, riešili “spánkový tréning” asi 2-3 týždne a odvtedy aj manželka spávala v noci úplne v pohode.

Hovná

Prebaľovanie vyzerá vo filmoch strašne, v skutočnosti je to celkom pohoda. Aspoň čo sa týka kojeného dieťaťa, tie hovná sú v podstate bez zápachu. Navyše mám šťastie a syn ma ani raz neošťal, neosral ani neogrcal.

Keď dieťa začnete kŕmiť aj niečim iným ako materským mliekom, situácia sa, čo sa týka zápachu, radikálne zmení, a preto treba mať pripravený smetný kôš, ktorý viete hermeticky uzavrieť, alebo hneď plienky vynášať.

Vychádzky

Vďaka synovi som začal chodiť viac von. Zo začiatku kočíkovanie, super na počúvanie podcastov a prechádzanie sa, neskôr návštevy detských ihrísk, super na počúvanie podcastov a postávanie.

Tiež sme začali viac turistikovať, s malým dieťaťom stačí nosič, s väčším odporúčam turistický batoh na dieťa. Rovnako som si kúpil kvôli synovi bicykel, manželka sedačku na dieťa na bajk a vozíme sa, tiež odporúčam.

Trpezlivosť

Treba sa hlavne vybaviť trpezlivosťou. Teoretická príprava vám k tomu pomôže, ale povaha tiež robí svoje. Ja ako pomerný kľuďas toho zvládam dosť. Najdôležitejšie je si uvedomiť, že dieťa za nič nemôže, takže sa naňho v podstate nemôžete hnevať.

Pomáha vysvetľovanie, ukazovanie, kľudný hlas a nechanie ho na pokoji, nech sa hrá s čímkoľvek, čo nemá šancu ho zabiť alebo spôsobiť trvalé poškodenie. Keď sú deti väčšie a budú vám chcieť pomáhať s upratovaním, varením alebo v podstate s čímkoľvek, nechajte ich. Vyrobia vám viac roboty ako pomôžu, ale neskôr nebudú mať k domácim prácam averziu a pomôžu vám automaticky a s radosťou.

Taktiež sa pripravte na neustály bordel z jedla, roznesené hračky (odporúčanie – čím menej hračiek tým lepšie) a tak podobne. Tu pomáha naučiť dieťa čo najskôr pozbierať si veci a upratať, paradoxne to zvládne aj malé dieťa (začal som keď mal asi 10-12 mesiacov) ak začnete krok po kroku (zdvihni toto, polož to sem, zdvihni druhú vec… keď zvládne, môžete naučiť pozdvíhaj všetko a daj na poličku atp.). 

Keďže sám si nepotrpím na extrémny poriadok, nerozhodia ma ani veci ako popísané steny. Každý máme hranicu inde, dôležité je si ju s dieťaťom jasne nastaviť a potom ju aj konzistentne vynucovať. Deti nechápu neustále skákanie medzi obmedzeniami a povoleniami, preto je dobré mať minimum pravidiel ale o to striktnejšie vynucovaných.

Iní rodičia a experti na rodičovstvo

Samozrejme treba byť pripravení na to, že sa vám budú iní rodičia bezdôvodne prihovárať, pretože podľa všetkého to, že aj vy máte dieťa z vás robí okamžite najlepších priateľov… Ja ako introvert toto moc nemusím, na druhej strane občas stretnete zaujímavých ľudí.

Nevyhnete sa však ani expertom na rodičovstvo a výchovu, ktorí vám porozprávajú čo robíte zle a tak ďalej, vtedy treba s úsmevom pokývať hlavou a odísť. Smerov výchovy je viac ako politických strán na Slovensku, a väčšinou keď vidíte deti ľudí, ktorí sa vám snažia radiť, určite nechcete aplikovať ich postupy na tie vaše.

Hudby a Youtuby

Vravel som, že nikdy to nepripustím, ale ani mňa neobišli Smejkovia, Tanculienky, Fíhatralaly a iné kreatúry produkujúce texty na úrovni hore-dole dom-strom (aj keď je pravda, že to sa, na rozdiel od ich textov, aspoň rýmuje). Časom sa z toho pre vás stane biely šum. Na druhej strane môžem s malým pozerať aj veci ako Krtka alebo iné animáky, ktoré sú veľakrát super a vďaka internetu máme nekonečnú knižnicu.

Na deťoch je tiež super to, že ich bavia zaujímavé veci, a tak sa nemusíte limitovať na detské pesničky. V aute s malým počúvame rock, hip-hop, techno, v podstate hocičo, čo nás baví. Obľúbená pesnička a video nášho syna v týchto dňoch je toto (vieme to tak, že nám podáva ovládač od telky so slovami “Skibidi papapa”)

Jasle

Malého sme do jaslí dali keď mal asi rok a pol. Chodiť už vedel a socializácia v kolektíve mu naozaj prospieva. Navyše to manželke umožnilo začať robiť aspoň parttime. Finančne to stojí dosť, avšak cez manželkinu prácu sa to vykryje a profesionálni vychovávatelia dajú vašim deťom veľa.

Pokiaľ nechcete byť profesionálna matka alebo otec, tak nikdy nezískate skúsenosti ako niekto, kto sa deťom venuje 10+ rokov, a aj to vám bude trvať, hádate dobre, minimálne 10 rokov. Navyše, vy máte na získavanie len vaše deti, zatiaľ čo profesionálni vychovávatelia majú za sebou detí desiatky.

Zhrnutie

Otcovstvo je náročné. O dosť jednoduchšie to je, ak máte super manželku (klobúk dole pred slobodnými otcami a matkami). Na druhej strane aspoň mne osobne pomáha syn byť lepším človekom, veľa sa vďaka nemu učím a rozvýjam sa a prekvapivo veľmi veľa vecí, ktoré sa pri dieťati naučíte, sa dá aplikovať aj v iných vzťahoch a profesionálnom živote.

Rôzne zdroje

Knihy

Priebežne aktualizovaný zoznam (ako bude malý rásť a budem riešiť školu alebo vyčínanie tínedžera) budem dávať sem

Podcasty 

Zo skúsenosti je väčšina podcastov zameraná na rodičovstvo veľmi slabá a nestojí za to. Jediný, ktorý sa mi celkom páči je Life Kit: Parenting. Omnoho viac k rodičovstvu som sa dozvedel od zaujímavých hostí v Art of Manliness alebo The Jordan Harbinger Show.

Weby

Som staromódny a stále používam RSS (konkrétne Feedly) a tam odporúčam pridať si tieto veci

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *