Skip to content
Home » Alí

Alí

Alí ibn Abí Tálib sa narodil v roku 599 ako syn mocného šejka v Kurajšovskom kmeni v Strednej Arábii. Bol bratrancom a neskôr zaťom proroka Mohameda skrz jeho dcéru Fátimu Zahru. Počas svojho života sa stal jedným z najmocnejších a najvplyvnejších hrdinov Mohamedovej armády, vládol Moslimskej ríši ako posledný zo Štyroch právoplatných kalifov, a zabezpečil si miesto ako jeden z najväčších a najtvrďáckejších hrdinov islamskej histórie.

Alí a Mohamed boli bratranci, a obaja boli vychovávaní ako bratia Alího otcom. Keď Mohamed obdržal slovo Islamu a predniesol svoju výzvu, aby sa ľudia pridali k jeho novému náboženstvu, Alí bol jedným z prvých, ktorý sa chopili meča, keď konvertoval vo veku desať rokov. Podporoval Mohameda skrz jeho prenasledovanie v Mekke Kurajšovským kmeňom. Dokonca jeden večer spal v Mohamedovej posteli, aby zmaril pokus o atentát. A je celkom tvrďácke byť ochotný položiť váš vlastný život za vášho priateľa. Moslimovia neskôr ušli do Mediny a Alí sa k nim pridal.

Keď začali boje medzi Kurajšovcami z Mekky a Moslimami, Alí bol v predných líniách bojov, dychtivý dokázať svoju oddanosť pomocou vyrezávania nových ritných otvorov nevercom. Keď sa Moslimovia a Mekkania postavili proti sebe v Bitke pri Badre, obe armády sa dohodli, že postavia proti sebe svojich troch najväčších tvrďasov, aby si vyjasnili nezrovnalosti v súboji na smrť traja proti trom. Alí sa postavil vpred ako jeden z moslimských bojovníkov a rýchlo porazil mekkského šampióna Walida ibn Utbu v boji jeden na jedného. Keď moslimskí hrdinovia porazili mekkských, začala sa obrovská bitka. Alí bol v prednej línii s ostantými bojovníkmi, statočne bojojúc proti veľkému množstvu nepriateľov. Jeho statočnosť v tento deň mu získala od Mohameda jeho dcéru Fatimu.

Jednou z vecí, ktorá robila z Alího takého tvrďasa na bojisku, bol jeho bájny meč Zulfiqar. Zulfiqar bola veľká zakrivená šabľa s dvomi špicatými hrotmi v tvare ypsilonu, a bol popisovaný ako moslimský Excalibur. Berúc do úvahy, ako tvrďácky bol Excalibur, stačí si predstaviť o koľko úžasnejšia musela byť popiči zakrivená šabľa oproti nudnému európskemu dlhému meču. A čo je tiež kurva šialené je, že Zulfiqar sa prekladá ako “dvojhrotý” alebo “sekáč chrbtíc”. Čo je celkom super. Podľa šiitskej mytológie použil raz Alí Zulfiqar, aby jedným švihom rozsekol jazdca aj s jeho koňom na polovicu, a ak by jeho ruku nezastavil archanjel Jibreel (Gabriel), nechal by v Zemi širokú trhlinu. Viete, že máte tvrďácky meč, ak potrebujete skurveného archanjela, aby vám zabránil v rozštiepení planéty.

Nejaký týpek pozerajúci sa na Zulfiqar (v popredí) a hovoriaci Alímu “Fuuuu kámo, ty sa teda nezajebávaš s nikým.”

Alí pokračoval v preukazovaní svojich bojových schopností počas vojny s Mekkou. V Bitke pri Uhude bojoval Alí statočne a bol zranený sedemnásť krát (!!) počas bojov s hordami mekkských bojovníkov. Tiež pomohol zachrániť Proroka, keď Mohamed spadol do vykopanej pasce. Nakoniec však boli moslimské sily porazené prvotriednym velením generála a megatvrďalasa Chálida ibn al-Walída, neskutočne mocného mekkského domorodca, ktorý sa neskôr stal jedným z najväčších hrdinov Moslimskej ríše. Predstavujem si túto bitku v podstate ako hru Dynasty of Warriors 4 na PS2, kde máte týpkov ako Alí a Chálid pobehujúc po okolí, úžasne zabíjajúc všetko čo sa pohne, ale Alí zrejme nenazbieral dostatok bonusových bodov alebo niečo podobné, pretože nakoniec prehral kvôli nižším bonusom k morálke.

Po tejto bitke sa Mekkania rozhodli obľahnúť moslimskú hlavnú základňu Medinu. Pokúsili sa zaútočiť na opevnenia, keď z ničoho nič gigantický, beštiálny muž menom Abdwood preskočil skrz hradby na koni. Abdwood bol známy a obávaný medzi moslimskými vojakmi za svoju tvrdáckosť a teraz sa ocitol tvárou v tvár oproti Alímu a Mohamedovi. Alí spravil krok vpred a vytiahol Zulfiqar:

“Maj na pamäti Alí,” povedal Prorok, “je to Abdwood.”

“Áno, posol Alahov, viem,” odpovedal Alí.

O dve minúty neskôr sa Alí vrátil s odseknutou Abdwoodovou hlavou. Mekkské obliehanie sa skončilo nasledujúci týždeň.

Po Uhude a obliehaní Mediny Alí opustil medinskú komunitu na desať rokov ako Mohamedov poručík, slúžiac v armáde a zúčastňujúc sa nespočetného množstva prepadnutí a bitiek v mene Islamu srkz Stredný východ. Mohamedova smrť v 632 viedla k rozporom okolo jeho nasledovníka – mnohí verili, že Alí by mal prevziať rolu ako vodca Moslimov, ale nakoniec bol za kalifa zvolený Abú Bakr as-Siddík. Toto neskôr viedlo k veľkému rozdeleniu medzi Šiitmi a Sunitmi v Islame: Šiiti veria, že Alí bol vyvolený Mohamedom, aby sa stal ďalším duchovným vodcom jeho ľudí, zatiaľ čo Suniti veria, že Abú Bakr bol správnou voľbou. Nech to bolo akokoľvek, faktom je, že Abú Bakr sa stal prvým Kalifom Moslimskej ríše. Neskôr ho nasledovali Umar ibn al-Chattáb a Utmán ibn Affán, počas ktorých vlády Alí pokračoval v službe ako verný poručík, napísal nespočetné množstvo textov o náboženstve a morálke, a poskytoval múdrosť a bohoslužby všetkým, ktorí o to mali záujem.

Po Utmánovej vražde v 656 bol Alí zvolený za Kalifa. Toto sa nepáčilo Mohamedovej vdove Áišy bint Abí Bakr, ktorá postavila armádu, aby sa postavila Alímu. Alího armáda bola schopná poraziť túto rebéliu, avšak namiesto uvrhnutia Áišy do väzenia alebo jej popravenia za zradu sa Alí rozhodol rešpektovať jej postavenie manželky Proroka, a umožnil jej presťahovať sa do Mediny, s plným vdovským dôchodkom. Je pekne tvrďácke, keď stále viete ukázať milosrdenstvo a súcit niekomu, kto vás prehlásil za nehodného vládnuť a potom sa vás pokúsil zabiť.

Alí neskôr bojoval proti guvernérovi Sýrie, ktorý bol príbuzný s Utmánom, menom Mu’ávija. Alí bol nakoniec zavraždený vo veku 63 rokov, keď ho zasiahli do zátylku otráveným mečom, počas jeho ranných motlidieb počas Ramadánu. Bol pochovaný v tajnosti, aby sa zabránilo znesväteniu jeho pozostatkov jeho nepriateľmi.

Alí mal deväť žien a tridsaťšesť detí. Proste to bol plejboj. Jeho dvaja synovia od Fátimy, Hasan a Husajn, sa po Alího smrt nestali Kalifmi, ale radšej sa vydali k Mu’ávijovi, ktorý založil Umajjovskú dynastiu. Alího synovia sú Šiitmi považovaný za pokračovanie línie imámov, ktorá započala s Alím – posvätná línia hrdinov, predurčená, aby bránili Islam a boli vyvolení bohom, aby boli nasledovníkmi Mohameda.

Alí bol známy skrz moslimský svet pod takými tvrďackými prezývkami ako Veliteľ verných, Útočiaci lev a Víťazný boží lev. Bol pobožný a hral ústrednú rolu vo vývoji jeho začínajúceho náboženstva. V podstate bol pre Mohameda niečo ako svätý Peter pre Ježiša. Hlásal svoje náboženstvo, a keď to bolo potrebné, statočne ho bránil mečom. Bol tvrďas.

“Horlivosť a cnosť Alího neboli nikdy prekonané novými prívržencami jeho viery. Zjednotil rolu poeta, vojaka a svätca, jeho múdrosť na nás stále pôsobí skrz jeho zbierku morálnych a náboženských porekadiel a každý jeho nepriateľ, či už v boji alebo v debate, bol zarazený jeho výrečnosťou a srdnatosťou. Od prvej hodiny jeho misie až po posledný obrad na jeho pohrebe, Prorok nebol nikdy opustený jeho veľkorysým priateľom, ktorého poctil tým, že ho volal bratom, zástupcom a verným Áronom druhého Mojžiša.” – Edward Gibbon, The Decline and Fall of the Roman Empire

Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *