Skip to content
Home » Splašený Kôň

Splašený Kôň

 

“Potrebovali sme veľkú víziu a muž, ktorý ju mal, ju musel nasledovať tak, ako orol sleduje najmodrejšiu oblohu. Bol som nevraživý voči bielemu mužovi… uprednostňovali sme lov pred nečinnosťou v našich rezerváciách. Občas sme nemali dostatok jedla a bolo nám zakázané loviť. Pritom sme chceli len mier a pokoj. Prišli však vojaci a ničili naše dediny. Potom prišiel Dlhovlasý (Custer)… hovoria, že sme ho zmasakrovali, ale on by spravil to isté nám. Náš prvotný pud bol utiecť, avšak boli sme zatarasený a tak sme museli bojovať.” – Splašený Kôň

Politika americkej vlády a jej správanie voči pôvodným obyvateľom Ameriky je bez diskusie jedným z najhanebnejších a najpoľutovaniahodnejších aspektov americkej histórie. Pri snahe obsadiť Západ americká vláda násilne odsťahovala pôvodnú populáciu z ich domovín, uzavrela ich do vyhradených rezervácií a otvorila všetku uvoľnenú úrodnú pôdu novým usadlíkom. Bez zaváhania Američania vykorenili ľud, ktorý na danej pôde žil počas generácií, pomocou výmeny rozsiahleho územia za pár zbytočných vecí alebo za použitia nepomerne silnejšej vojenskej technológie, ktorou vyhladili všetkých, ktorí sa rozhodli vzoprieť ich postupu.

Napriek porážke, nespočetnému presídľovaniu, nízkemu počtu mužov oproti Američanom, horšej výbave a zásobám, existoval jeden bojovník z pôvodného obyvateľstva, ktorý bol dostatočný tvrďas na to, aby vytiahol svoje vojnové farbivo, zjednotil rôzne kmene a porozbíjal americké gebule.

Splašený Kôň sa narodil do kmeňa Lakotských Siouxov a ukázal sa ako statočný tvrďas už v mladom veku. Keď mal 13, pridal sa k lúpežnej skupine a ukradol kone od konkurenčného kmeňa Vrán. Svoju vlastnú bojovú skupinu viedol v 18 a nakoniec sa stal vojnovým vodcom celého kmeňa. Bol tak úžasný a žiadúci, že sa manželka jeho priateľa rozviedla a vydala sa zaňho. Toho týpka to tak veľmi nasralo, že postrelil Splašeného Koňa do tváre, avšak jediné, čo docielil, bolo, že mu nechal na tvári hrozivo vyzerajúcu jazvu (čo je požiadavka pre väčšinu tvrďasov. To, ako k nej prišiel, ju robí len o to úžasnejšou). Jeho ľudia rešpektovali jeho bojové schopnosti a ctili si ho ako hrdinu za jeho nezdolného ducha a bojovú schopnosť, ktorú preukázal v potýčkach s inými kmeňmi.

A práve niekde v tomto bode sa biely muž rozhodol, že začne vo veľkom vymrdávať s pôvodným obyvateľstvom. Siouxovia dovtedy umožňovali bielym priekopníkom slobodne cestovať skrz Oregonskú cestu (ktorá šla skrz siouxské územia) a pracovali na tom, aby žili s Američanmi v relatívnom mieri. Potom sa však jedného dňa nejaký jebnutý poručík Americkej armády ukázal v dome Splašeného Koňa, obvinil Siouxov, že zabili kravu, ktorá patrila bielemu priekopníkovi a niekto za to musí ísť do väzenia. Náčelník kmeňa, Dobývajúci Medveď, sa snažil s poručíkom vyjednávať a za svoju snahu si vyslúžil smrteľnú strelnú ranu do chrbta. Vidiac zradu a netoleranciu federálnych vojakov na vlastné oči, Splašený Kôň sa rozhodol postaviť sa za svojich ľudí a brániť svoju domovinu pred týmito nebezpečnými votrelcami.

Splašený Kôň sa zúčastnil útoku na Pevnosť Kearny v 1866, nazvanom “Federmanským masakrom”, pri ktorom napadol tábor plukovníka Williama Federmana, obzvlášť protiindiánskeho armádneho dôstojníka, ktorý sa vyhrážal, že preženie svoju kavalériu “skrz celý Siouxský národ”. Preventívny útok na pevnosť skončil úplným vyhladením Federmanových mužov a v tom čase to bola najhoršia porážka, akú Americká armáda utrpela od Indiánov.

Toto prvenstvo jej však dlho nepatrilo.

O deväť rokov neskôr Americká armáda obdržala hlásenie, že sa Severní Čejenovia a Lakotský Siouxovia nezdržiavajú vo svojich vyhradených rezerváciách, ale potulujú sa po okolí ako Vajce na vandrovke. Armáda sa rozhodla, že sa musia s touto neposlušnosťou vysporiadať, a tak vyslala tri debilné armádne skupiny, aby pobehovali po okolí a vypaľovali indiánske dediny do tla bez dôvodu a odvliekli preživších naspäť na kúsok pôdy, ktorú Siouxom vyhradili. Takéto sračky sa Splašenému Koňovi nepáčili. Rozhodol sa, že je čas dať si sixpack Nakopávača zadkov a udeliť týmto hrdlorezom lekciu.

Bojovníci Splašeného Koňa sa stretli s jednotkami vedenými generálom Georgeom Crookom v Bitke pri Rosebude v 1876. Crook vybojoval so Siouxami remízu, avšak bitka úspešne oddialila spojenie Crookových mužov s druhou jednotkou, ktorá si kliesnila cestu do Siouxských území – 7. Kavalériou Spojených štátov, vedenou generálom Georgom Armstrongom Custerom.

25. júna 1876 sa muži generála Custera priblížili k niečomu, čo vyzeralo ako tábor siouxských bojovníkov. Čeliac nepriateľovi, Custer rozdelil svoju 7. Kavalériu do troch samostatných oddielov. Jedna skupina mala vyprovokovať so Siouxami bitku a vylákať ich von, druhá im mala odrezať únikovú cestu a tretia, vedená samotným Custerom, ich mala napadnúť od boku a rozdupať Siouxov na prach.

Prvá skupina zaútočila na siouxský tábor v snahe vylákať ich von, ale čoskoro si uvedomila, že bojovať proti Splašenému Koňovi bolo nad ich sily keď ich asi dvetisíc kričiacich siouxských bojovníkov napadlo na koňoch s lukmi, nožmi a opakovacími Winchester puškami. Veliteľ oddielu, major Marcus Reno, si rýchlo uvedomil, že čelí zo strany indiánov potencionálnemu znásilneniu do análu, a tak sa rozhodol utiecť ako malá kurvička a obsadiť opevnenú obrannú pozíciu na blízkom kopci. Väčšina siouxských bojovníkov ho neprenasledovala.

Práve v tomto momente sa Custerova skupina rozhodla spustiť svoj bočný útok na Siouxské pozície. Keďže vyšli na kopec očakávajúc, že uvidia indiánske sily bojujúce s mužmi majora Rena, boli trochu prekvapení, keď namiesto toho našli dvetisíc siouxských bojovníkov, ktorý z Rena práve vytĺkli živú dušu, a blížili sa k ich pozícii. Custer a jeho muži sa snažili prebrodiť rieku Little Bighorn a dostať sa do siouxského tábora, avšak ich pokusy boli neúspešné a Custer čoskoro osobne pocítil nápor divokého protiútoku. Zatiaľ čo sa Custerovi muži snažili opevniť ich pozíciu, Splašený Kôň a jeho muži úplne obkľúčili teraz už zvyšky 7. Kavalérie. Obkľúčený a pod útokom z každej strany, Custer sa pokúsil o zúfalú obranu. Jeho jednotka bola pobitá do posledného muža.

Vojna v Black Hills pokračovala a Splašený Kôň viedol svojich mužov pri niekoľkých ďalších príležitostiach. Časom však vyčerpanie, zima, choroby a hladomor skolili bojovníkov Splašeného Koňa a prinútili ho vyjednať mierovú zmluvu, ktorá znamenala ich návrat do rezervácie. Bol posledným z jeho kmeňa, ktorý sa vzdal.

Vydržal a bojoval za svojich ľudí tak dlho, ako sa len dalo. Počas vrcholu jeho povstania nemala žiadna iná domorodá vojenská sila také úspechy v bitke s Americkou armádou, a dve najhoršie porážky amerických síl počas vojny s indiánmi boli dielom Splašeného Koňa. Nič, čo iné domorodé sily dokázali v boji, sa nedalo porovnať s porážkou Custerovej armády – 242 mužov a 16 dôstojníkov padlo počas tohto dňa. Len v priebehu niekoľkých hodín bol celý oddiel profesionálnych jazdcov úplne vyhladený.

Teda, to nie je úplne pravda… jeden preživší z tohto masakra zostal:

Kôň Komanč

Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *