Skip to content
Home » Dirk J. Vlug

Dirk J. Vlug


Slobodník americkej armády Dirk J. Vlug si užíval 15. decembra 1944 na ostrove Leyte na Filipínach s mastným burgrom v jednej ruke a kokteilom v druhej, pozerajúc na úžasný horizont a pravdepodobne počúvajúc skvelý jazz alebo swing, rozmýšľajúc o tom čo všetko ho čaká v živote, keď vojna konečne skončí, a bude sa môcť vrátiť domov a vyjsť si von s nejakými babami. 

Jeho úlohou bolo brániť americké zátarasy na ceste k Ormac, čo bolo zrejme výborné zaradenie, hlavne ak si to porovnáme s možnosťou nechať sa rozstrieľať na Okinawe, Iwo Jime alebo nejakej inej kope kameňov tváriacej sa ako ostrov spolu s kopou ďalších amerických vojakov. Čo chcem povedať je, že osobne by som radšej celý deň sledoval autá na ceste a počúval bejzbalové prenosy v rádiu ako si nechal skupinou malých japonských chlapíkov prepichnúť hlavu a pritom počúval ich krik plný nadávok a urážok v akejkoľvek šialenej reči, akou rozprávajú v Japonsku.

Z ničoho nič však slobodník Vlug uvidel nejaké skurvené šialenstvo ako sa k nemu valí dole cestou. Ukázalo sa, že ide o dva japonské tanky, ktoré sa rozhodli preraziť skrz americké zátarasy a rozstrieľať veci na sračky. Dirk pozrel na ne a povedal “Ani bohovi”. Vyšiel zo svojho luxusného strážneho domčeka so zariadením ako golfový klub, nechal za sebou prenosnú televíziu, schmatol jeho bazuku a šesť rakiet a rozbehol sa ukázať týmto skurvysynom proti čomu v skutočnosti stoja.

Slobodník Vlug, už mimo svojej opevnenej pozície, pokojne kráčal oproti nepriateľským tankom počas toho, ako sa ho snažili rozstrieľať na kúsky guľometmi a 37 mm kanónmi. Neprekvapivo sa ukázalo, že by nedokázali trafiť ani stenu stodoly v ktorej by boli zaparkovaný a Dirk nebojácne napochodoval k prvému tanku, poriadne si potiahol zo svojej cigary, ponaťahoval si krk a následne vypálil jednoručne zo svojej bazuky na japonský tank a rozbil ho na kúsky.

Po tom ako posádka druhého japonského tanku videla tohto týpka s bazukou vyhodiť ich kamošov do vzduchu otvorili poklop tanku a začali sa na Dirka vrhať. Hneď ako boli z tanku vonku vytiahli svoje dlhočizné samurajské meče a šialené biele čelenky s japonským slnkom uprostred a začali vykrikovať japonský ekvivalent “Zabijem ťa skurvysyn!” zatiaľ čo sa rútili na slobodníka Vluga. 

V jednom plynulom pohybe Dirk vmietol popol z cigary do očí jedného z japončíkov, vytasil svoj .45 Colt 1911 a strelil druhého rovno medzi oči. Japonci, totálne dezorientovaní z toho, čo sa stalo, sa rozbehli naspäť k svojmu tanku, snažiac sa namieriť ich 37 mm kanón na Dirka. Dirk sa im vysmial, pravdepodobne povedal nejaké rafinované hlášky ako James Bond, strčil ďalšiu raketu do svojej bazuky a odpálil druhý tank do stratosféry.

Pozerajúc skrz dym valiaci sa z dvoch kráterov si slobodník Vlug všimol tri ďalšie japonské tanky blížiace sa k nemu. Dirk si povzdychol, nabil ďalšiu raketu a vybral sa obísť tieto posily.

Slobodník Vlug ich obišiel a roztrieštil ďalší japonský tank na kúsky. Keď si Japonci uvedomili, čo sa deje, rozhodli sa ich tankmi rozstrieľať Dirka na kusy (nikto im totiž nepovedal, že Dirk je úplne skurvene nepriestrelný a opancierovaný), ale to sa im nepodarilo. Slobodník Vlug vyhodil do vzduchu štvrtý tank, prebil a vypálil jeho ostatnú raketu na piaty a posledný tank. Dopad tohto výbuchu zhodil tento tank z útesu, kde po dlhom páde úplne na dno vybuchol tak ako tank v Indianovi Jonesovi a Poslednej krížovej výprave, iba s viac Japoncami a menej Nacistami. A v tomto prípade kúsky explodujúceho tanku vybuchli ešte raz.

Jeden muž. Päť tankov. Šesť rakiet. Za jeho neuveriteľnú efektívnosť, nepochybnú nebojácnosť a celkovú tvrdáckosť bol slobodník Dirk J. Vlug ocenený najvyšším americkým vojenským ocenením Medal of Honor a pravdepodobne aj nejakým titulom Najlepšieho strelca z bazuky.

Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *