Salah al-Din Yusuf ibn Ayyub sa narodil v malom mestečku zvanom Tikrít kurdsko-moslimským rodičom v roku 1137. Počas života sa stal jedným z najvplyvnejších a najobdivovanejších vojvodcov stredovekej histórie. Miloval svojich ľudí a rešpektoval svojich nepriateľov.
Salah al-Din (v západnom svete známy ako Saladin) vyrastal ako bojovník a stratég. Slúžil ako dôstojník v armádach Abbádovského kalifátu v Sýrii a svoj bojový krst prežil v bitkách s Fatimidským kalifátom v Egypte v 60. rokoch 12. storočia. V 1169 Salah al-Din zdedil po svojom otcovi pozíciu Vezíra Abbádovského kalifátu, čím sa zároveň stal regentom mladého Kalifa a v podstate ovládal všetku moc tejto bohatej a mocnej ríše, asi tak ako Jafar v Aladdinovi.
V tomto čase križiaci vládli na Strednom východe a sväté mesto Jeruzalem bolo pevne v kresťanských rukách. Počas posledných rokov križiaci bojovali s Arabmi a Salah al-Din nemal v úmysle sa zaplietať do ich potýčok. Viedol politiku konsolidácie jeho sily v rámci Kalifátu a keď bol ohrozovaný križiakmi alebo nepriateľskými Arabmi, múdro ustúpil. Počas nasledujúcich rokov sledoval ako križiacki rytieri a Fatimidský kalifát orezávali navzájom svoju moc. Po smrti abbádovského mladého kalifa Salah al-Din prevzal moc a prehlásil sa za Kalifa novej Ayyubidskej dynastie. Následne pozametal podlahu s Fatimidským kalifátom a v roku 1181 bol v čele Egypta aj Sýrie.
Salah al-Din bol svetovo známy tým, že nedokázal byť voči nikomu kokot. Takže keď obsadil obrovské arabské územia, kresťanský rytier a veliteľ Raynald z Chatillonu sa rozhodol, že by bolo celkom fajn začať so Saladinom vyjebávať a vyprovokovať ho k bitke. K tomu využil metódy profesionálneho wrestlera – postavil sa na námestie a rozprával šialené sračky, ako že zrovná moslimské sväté mestá Mekku a Medinu so zemou, plienil moslimské obchodné cesty a napádal neozbrojených pútnikov, ktorý vykonávali Hadž po Ramadáne.
Keď toho bolo veľa, Salah al-Din si povedal “OK, vážne, jebať na tohto kokotka” a vybral sa nakopať Raynaldovu riť. Raynald bol celý nažhavený a vyslal jeho rytierov, aby sa pokúsili bojovať s moslimskými bezvercami, ale Salah al-Din bol trpezlivý a obozretný s jeho silami. Vyčkával na križiackych rytierov až pokiaľ nebudú ukonaní, smädní a vyčerpaní a keď sa rozhodli z rieky získať nejakú vodu, Salah al-Dinove sily sa na nich vrhli v Bitke pri Hattine v júli 1187 a vytĺkol z kresťanských rytierov živú svätú dušu. Raynald z Chatillonu bol zajatý v bitke rovnako ako Veľmajstri Templárskych rytierov a rytierov Maltézskeho kríža. Salah al-Din predal všetkých zajatých rytierov naspäť ich rodinám za obrovské výkupné, až na Raynalda, ktorý bol popravený, pretože bol zmrd a otrava.
Salah al-Din sa potom rozhodol ukázať kresťanom čo sa stane, keď sa snažíte vyjebať s cudzincami a obsadil Jeruzalem v októbri 1187. Toto spustilo Tretiu krížovú výpravu, v ktorej sa Richard I. z Anglicka pokúsil znovu obsadiť sväté mesto. Podarilo sa mu to? Kurva nie! Salah al-Din nielenže udržal Jeruzalem – tiež dobyl všetky križiacke štáty okrem Tyre, ktorý ušetril, aby kresťania mali kam utiecť po tom, ako si z nich spravil svoje kurvičky. V podstate pozametal s kresťanskými rytiermi ako keby to bola banda pubertálnych školáčok.
Napriek faktu, že bol pohanský, neveriaci a bezbožný moslim, Salah al-Din bol veľmi obľúbený a rešpektovaný kresťanskými rytiermi, najmä Richardom I. Bolo to preto, že Salah al-Din bol úplne v pohode s každým, kto nebol taký blbý, aby sa s ním snažil vymrdať. Napríklad, keď križiaci obsadili počas Prvej krížovej výpravy Jeruzalem, vyvraždili celé mesto – mužov, ženy, kresťanov, židov, moslimov – všetci boli zmasakrovaní. Ulicami tiekli potoky krvi.
Keď Salah al-Din obsadil to isté mesto, nielenže ušetril kresťanské obyvateľstvo pred smrťou, ale aj zabezpečil bezpečný prechod pre porazených križiakov, ktorí chceli navštíviť mesto z náboženských dôvodov. Čo bolo od neho veľmi milé a tolerantné. Taktiež sa nechoval povýšenecky, keď z Richarda vykopával živú dušu. Keď bol Richard zranený v bitke, Salah al-Din za ním poslal svojich osobných doktorov. Keď Richardovi zabili jeho koňa, Salah al-Din mu dal nového. V podstate bol tvrdý ako kovadlina ale tiež bol veľmi v pohode. Celkom presne reprezentoval ľudskú dualitu.
Salah al-Dinovo dedičstvo v podobe gavalierskeho a spravodlivého konania preniklo západnou kultúrou, čo bolo v podstate nemožné pre nekresťanského bojovníka. Je spomínaný v Danteho Inferne ako jeden z cnostných pohanov v očistci. Je zobrazovaný v stredovekom umení ako významný kráľ a hrdinská postava. Pozitívne sa o ňom píše nielen Richardových poznámkach, ale je spomínaný aj významnými autormi stredovekej aj neskoršej éry. Bol rešpektovaný za svoju tvrdáckosť a obdivovaný za jeho úžasnosť, čo je niečo, čo by sme sa všetci mali snažiť v živote dosiahnuť.
Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog