Skip to content
Home » Aššurnasirpal II.

Aššurnasirpal II.

 

“Ich mladých aj starých mužov som vzal do zajatia. Niektorým som odsekol ruky a nohy, iným uši, nosy a pery. Z uší mladých mužov som si spravil kopec, z hláv starých mužov som postavil vežu. Vystavil som ich hlavy ako trofeje pred mestom. Chlapcov a dievčatá som upálil, mesto som zničil a premenil na popol.”

Aššurnasirpal II. je stelesnením všetkého, čo by ste chceli od vyšinutého, pomstychtivého, starovekého, dobyvačného megalomaniaka, ktorý hnal svoj leteckým palivom poháňaný voz skrz cesty vydláždené mŕtvolami len preto, aby mohol zabiť leva holými rukami. Bol to muž, ktorý reagoval na najmenší odpor voči jeho moci tým, že epicky rozdrvil jeho nepriateľov na kostnú múčku, zúrivo vytĺkol z tohto prachu sklo pomocou jeho obrovskej, železnej päste, a potom použil toto lebkami ukuté sklo na výrobu vkusného, návrhárskeho náhrdelníka pre ktorúkoľvek bohyňu, ktorú práve trtkal.

Neoblomný, hrôzu budiaci zmrd, ktorý žil v honosných, drahokamami obložených palácoch, a doslova používal zlomené telá jeho nepriateľov na to, aby postavil vysočižné pamätníky jeho väčnej moci, bol tento vraždiaci pankhard biblických rozmerov zo starej školy jedným z prvých kontinentálnych dobyvateľov v ľudskej histórii a naozaj nie typ človeka, ktorému ste chceli stáť naproti na prašnom mezopotámskom bojisku.

Je tiež jedným z prvých veliteľov v dejinách, ktorý používal jazdu v boji, čo bola taktika, ktorú osobne mal rád, keď vo voľnom čase lovil levy.

Aššurnasirpal II. pravdepodobne nezabíjal levy tak, že k ním prišiel bez mrknutia oka na dosah ruky, zdrapil ich v polobehu holými rukami a škrtil, zatiaľ čo im druhou rukou robil mečom výšivku na hrudi a popritom udržiaval neustály očný kontakt, aby posledná myšlienka, ktorá prešla mysľou mohutnému predátorovi bola, že už nie je hlavným predátorom v potravinovom reťazci.

Samozrejme, toto nezastavilo kráľa Asýrie pred tým, aby nenechal najtvrďáckejších starovekých tvorcov komixov vytesať do skaly ako vykonáva práve takéto činy.

V skutočnosti má na sebe plavky

A nezabránilo mu to ani potom ísť domov a ručne uškrtiť takmer 300 kilogramovú beštiu s mnohými pázurmi a zubami o veľkosti steakových nožov, a popritom si užívať masáž od divného boha s orľou hlavou, ktorý očividne nemal v danom momente nič lepšie na práci.

Popravde, neexistuje veľa situácií, v ktorých sa Aššurnasirpal II. nenechal ilustrovať.

Asýrsky trón zdedli Aššurnasirpal II. v roku 883 pred n.l. a s ním aj v minulosti mocnú Mezopotámsku ríšu, ktorá bola v smutnom stave rozkladu. Nachádzajúc sa medzi riekami Eufrat a Tigris v dnešnom Iraku, Asýrčania boli skupinou tvrdých skurvysynov. Aj keď Mezopotámia znie ako moderná hipsterská pekáreň,, život v 8. storočí pred n.l. v oblasti Úrodného polmesiaca nebol práve naplený trávením pohodových popoludní a popíjaním trojitých jahodových mojít. Bol to čas, kedy v podstate každý jebnutý kráľ s poriadnou zbierkou ostrých palíc mal preludy o svojej majestátnosti a mal pocit, že je synom nejakého boha o ktorom nikto predým nič nepočul.

Aššurnasirpalov otec vykonal dobrú prácu pri budovaní asýrskej vojnovej mocnej mašinérie, schopnej brutálnej svetovej nadvlády, ale zomrel predtým, ako by s ňou mohol čokoľvek spraviť, a tak zostalo na Ašša, aby sa ukázal a zariadil, aby všetci v Mezopotámii velebili kráľa, bejby. Upevnil si svoje postavenie, zhromaždil svoje sily a potom spustil so svojimi armádami 14 epických vojenských ťažení počas 24 rokov, drvil všetko pred ním jeho morom pechoty, jazdy a vozajatov a pretvoril jeho Kráľovtvo na jedno z prvých ozajstných svetových Impérii.

Asýrske mestké hradby a Strčímti NOHU DO RITI

Využívajúc masívne ťažké jazdecvo na roztrieštenie nepriateľských formácii, ako ninja s obrovskou bradou rozkopávajúci vo vzduchu drevené dosky v miestnom obchoďáku počas demonštrácie karate, a cestujúc s ťažkými, prekvapivo pohyblivými baranidlami so železnou hlavou, schopnými razenia si cesty skrz mestské hradby a brány (v tom čase veľmi novátorský koncept), Aššurnasirpal zmietol svojich protivníkov v mori triesok tvorenými touto železom-obrnenou mašinou. Mestá, ktoré sa mu vzopreli – alebo tie, ktoré sa vzbúrili – zažili takú formu mimoriadne šialenej surovosti, že aj tie najdrsnejšie dokumenty o zneužívaní žien vo väzniciach v 70. rokoch vyzerajú popri tom ako zostrih frajera týždňa z večerného športu.

Idea bola jednoduchá – zabezpečiť si poslušnosť mimoriadnou surovosťou. Buď zhovievavý, milý a srdečný k mestám, ktoré sa ti vzdajú a sprav príklad z mesta, ktoré odoláva – a sprav tento príklad taký skurvene šialený, že nikomu ani len nenapadne viac odporovať tvojej božskej moci. Tento koncept pomáhal Aššurnasirpal zaviesť a chlapíci ako Džingischán a Tamerlane ho neskôr využili na prinútenie kapitulovania celých civilzácií.

Aššurnasirpal uvažujúci, čo spraví s obsadeným nepriateľským mestom.

Po tom ako obsadil jedno mesto, Aššurnasirpal postavil obrovský stĺp popisujúci ako kurva vlastní všetkých zmrdov, ktorí v danom meste žili. Potom verejne stiahol z kože bývalých vodcov mesta, pokryl tento stĺp ich usušenými kožami a rozmiestnil ich na kôl napichnuté telá po mestských hradbách v okrasnom vzore, len preto, aby ľudia pochopili, čo má na mysli pre prípad, že by ktokoľvek premýšľal nad tým, či stojí za to niečo si kurva začínať s Aššurnasirpalom II. z Asýrie. 

V inom meste odsekol zajatcom nosy, ruky, uši a/alebo oči, všetko to dal na hromadu a potom ju osobne podpálil. Raz dal vyviesť guvernéra na ulicu a umučil ho na smrť preto, že ho neuposlúchol. Potom zavesil jeho telo nad hlavnú mestskú bránu ako varovanie obyvateľom. V celkom inom dobytom meste Aššurnasirpal postavil vežu z ľudských hláv, vedľa kopu z odseknutých uší a potom celé mesto podpálil, aj keď v ňom ešte boli všetci jeho obyvatelia.

Ako som povedal, Úrodný polmesiac nebol práve najlepším miestom na pokojné vysedávanie s peknou babou, šálkou kávy, syrovým tanierom a tichou debatou o aplikáciách na iPhone a slabých kapelách, ktoré nikto nepočúva.

Ako si asi viete predstaviť, väčšina mezopotámskych kmeňov naozaj nemala záujem byť stiahnutá z kože a vystavená  ako sochy strašidelnými vnútornými dizajnérmi, a tak sa jedno po druhom mestá a mestečká Úrodného polmesiaca skláňali pred mocou obnovenej Asýrskej ríše. Aššurnasirpal napichol na kopije hlavu nenávidených nepriateľov jeho otca na severe, zmasakroval rebelov na západe a viedol svojich vozajatov na východ, skrz Feníciu, drviac a plieniac jeho cestu od približne dnešného Bagdadu až pokiaľ si jeho vojaci slávnostne neumyli svoje kopije v Stredozemnom mori. Králi zo širokého okolia mu skláňali pocty – pomocou ebenu, striebra, zlata, cínu, mede, ľane, cédra a opíc (veľkých aj malých… Aššurnasirpal si dal záležať na tom, aby to bolo uvedené v jeho autobiografii, ktorá, ako ste mali možnosť vidieť, je kurva vtesaná do kameňov o veľkosti priemyselných mraziakov).

Ku cti Aššurnasirpal slúži, že tieto dary využil na dramatické zlepšenie životných podmienok v Asýrskej ríši. Staval cesty, chrámy a svätyne skrz krajinu, zväčšoval už aj tak impozantné budovy a stavby, staval hradby okolo neopevnených miest a podporoval ušľachtilé veci ako umenie, obchod a kultúru. Zjednotil kmene pod svojou nadvládou vďaka tomu, že zjednotil administratívu skrz ríšu a dával si veľmi záležať, aby vybudoval politickú a vládnu infraštruktúru v kráľovstvách, v ktorých práve ukončil vypaľovanie a postaral sa, aby všetci v jeho ríši mali jedlo, vodu a ochranu. Čo asi za niečo stojí.

Asýrske mesto Kalakh.

Korunným úspechom Aššurnasirpalovej nemasakrálnej vlády bolo, keď obnovil staroveké asýrske hlavné mesto Kalakh, ktoré bolo vypálené nepriateľmi v roku 1260 pred n.l. Aššurnasirpal tu spláchol bohatstvo z jeho epických dobyvačných kampaní, postavil si palác hodný chlapíka, ktorý podrezáva levy, vytvoril rozľahlé mesto s vysokými chrámami, botanickými záhradami, ZOO s exotickými zvieratami a zásobami čerstvej vody, vďaka kanálu, ktorý jeho otroci vykopali od rieky Zab do centra mesta. Keď konečne mesto otvoril, zorganizoval šialenú 10-dňovú vysokoškolskú pivnú párty, ktorú, podľa neho, navštívilo takmer 70 000 ľudí. V podstate spravil asýrsku verziu Pohody, priamo pod sochami strašidelných bradatých chlapíkov s kopijami a súdiacich ľudských lebiek.

V centre Kalakhu bol Aššurnasirpalov palác – 25 000 metrov štvorcových rozľahlé panské sídlo, hodné kráľa, ktorý pobehuje po okoli, sťahuje ľudí z kože a potom ich podpaľuje. Umiestnený na šesťárovom pozemku, ozdobil svoj šialene veľký palác zlatými dverami, vápencovými sochami divokých šeliem a stovkami vápencových blokov o veľkosti knižničných políc s vytesanými obrazmi jeho, ako trtká bohyne plodnosti alebo zabíja ľudí holými rukami.

V tomto paláci bolo tak veľa vecí, že keď ho archeológovia odkryli v roku 1845, potrebovali celé krídlo Britského múzea, aby veci z neho mohli uskladniť, a všetky rukami získané dôkazy ukazovali jedným smerom: Nesnažte sa vyjebať s Aššurnasirpalom.

Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *