Bubonický Mor je smrteľná choroba, prenášaná blchami, a je neskutočne nákazlivá, smrteľná, nechutná a tiež smrteľná. V čase, kedy začnete vykazovať prvé príznaky, je už viac menej neskoro. V stredoveku kolovala fráza “Môžete mať obed s priateľmi, dostať mor a potom mať večeru s vašimi predkami v raji, pretože budete dovtedy totálne mŕtvy.”
Čierna smrť, ktorá dostala toto pomenovanie po čiernych fľakoch, ktoré sa objavili na rukách infikovaného, prvý krát dorazila do Európy na palube talianskych obchodných lodí v roku 1347. Počas šiestich rokov sa Mor prehnal skrz Európu rýchlejšie ako epidémia zombie a zabil skoro dvadsaťpäť miliónov ľudí – viac ako tretinu celej populácie v Európe. Ľudia roky žili v pazúroch strachu, opúšťali svoje mestá a rodiny a dávali infikovaných do karantény, v snahe zbaviť sa tohto zabijaka. Avšak, podľa všetkého stačilo, keby prestali žiť s krysami a možno by to vyriešilo ich problémy.
Aj keď najväčšia epidémia Moru bola v 14. storočí, máme o ňom správy skrz históriu až do dnes, pretože veľa divokých hlodavcov ako veveričky a krysy na západe Spojených štátov sú stále známy nositelia Bubonického moru. Posledná zdokumentovaná smrť z Moru v Amerike je z roku 2003.
Mor je tvrďas, pretože najmä počas stredoveku neexistoval spôsob, ako voči nemu bojovať a za šesť rokov zabil viac ľudí ako vojna, hladomor, srdcové choroby a akékoľvek iné epidémie v ľudskej histórii. Bola to epidémia biblických rozmerov. Navyše, neexistoval nikto, kto by bol tak odolný, aby si mohol povedať, že keď mor dostane, nezomrie. Vlastne nezáležalo, aký tvrďas ste boli vy, stále vám Čierna smrť nakopala zadok.
Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog