Hannah Duston

Napriek tomu čo vás možno učili v škole, počiatočné roky koloniálnej Ameriky neboli práve superzábavné obdobie, v ktorom ľudia jedli vynikajúce grilované morčacie prsia a Pocahontas učila Johna Smitha o podstate priateľstva a spolupráce, zatiaľ čo ľudia dávali počas sabatu na svoje okná tekvicové koláčiky. Naopak. Bolo to choré, smrtiace peklo v ktorom teploty pod bodom mrazu a neustále vojny prinášali každodennú možnosť smrti vždy, keď ste vystrčili svoj nos zo svojej chabej, deravej, provizórnej chatrče. Na jednej strane tu žili puritáni – šialení náboženskí fanatici vyrazení z Európy, ktorí mali za cieľ podmaniť si Nový svet pomocou osýpkami nakazených diek. Oproti nim stáli pôvodní obyvatelia, ktorí vyjadrovali nespokojnosť s puritánskou taktikou pomocou hádzania tomahawkov do ich tvárí, zabíjaním puritánskych rodín a vypaľovaním ich príbytkov do tla. Na predných líniách tejto šialenosti v Haverhille, Massachusetts žila mladá žena, pani Hannah Duston, ktorá uviazal uprostred tohto smrtiaceho tornáda a keď ju toto šialenstvo na severozápade v sedemnástom storočí do seba vtiahlo, preslávila sa ako totálne šialená ženská, s ktorou ste si za žiadnych okolností nechceli niečo začať.

V marci roku 1697 prepadla malú farmu Hannah Duston lúpežná banda Indiánov Abenaki (niektoré zdroje tvrdia, že to boli Mohawkovia, ktorí sú považovaní za jedných z najtvrďáckejších a najnemilosrdnejších zo všetkých severoamerických kmeňov). Besnejúci bojovníci prepadli Hanninho manžela Thomasa počas toho, ako pracoval na poli. Podarilo sa mu však ujsť naspäť k domu a varovať svoju ženu pred nastávajúcim útokom. Nanešťastie, Hannah nebola schopná úteku – pred pár dňami porodila a nebola v stave vhodnom na presun. Hannah, jej opatrovateľka a novorodenec teda zostali na farme, zatiaľ čo svojmu manželovi povedala, aby odtiaľ vypadol kým môže a vzal so sebou osem zvyšných detí.

Samotný fakt, že táto žena porodila deväť zasraných detí v časoch, keď anestézia pozostávala s napitia sa whiskey a zakusnutia sa do palice by vám mal dať dostatok indícii o tom, ako tvrdá Hannah Duston bola. Napriek faktu, že normálne by mohla jednou hlavičkou vypnúť antilopu, nebola v tento deň v kondícii vzdorovať horde nasraných bojovníkov a bola rýchlo zajatá a odvlečená zo svojho domu. Ten bol vyplienený a vypálený a nasledujúci útok na obec Haverhill skončil štyridsiatimi mŕtvymi osadníkmi, ktorí boli zabití alebo zajatí kmeňom Abenaki.

Hannine dobrodružstvo s domorodcami sa však ešte len začínalo. Spolu s ostatnými zajatcami bola prinútená pochodovať severne, smerom na Kanadu. Počas niekoľkých dní pochodovali skrz po členky vysoký sneh a trpkú, gulemraziacu zimu, prechádzajúc takmer päťdesiat míľ z Haverhillu do dnešného Concordu, New Hampshire. Ktokoľvek, kto nestíhal kráčať, bol odmenený sekerou do hlavy a keď Hannine dieťa neprestávalo plakať, jej väznitelia vykonali popôrodný potrat tým, že šmarili jej dieťa o strom (títo chlapci sa nesrali). V momente keď opustili Concord a vyrazili v kanoe hore riekou Merrimack zostávali zo zajatcov už len Hannah, jej opatrovateľka a nejaké štrnásťročné decko, ktoré pribrali po ceste.

Jasné, že bola po tomto dlhom, smrtiacom pochode zmorená k smrti, ale Hannah Duston bola tvrdá ženská z Nového Anglicka a určite by nenechala niekoho takto len tak s ňou vymrdať bez následkov. Vediac, že jediné čo ju čakalo na konci cesty bola smrť alebo predaj do otroctva francúzskym Kanaďanom (tým najhorším Kanaďanom) a uvedomujúc si, že už dlho toto šialené cestovné tempo nevydrží, rozhodla sa ukázať svojim väzniteľom, čo to znamená dostať náklad od puritánky.

Nasledujúcu noc, počas toho, ako všetci bojovníci spali, Hannah započala svoju pomstu. Nejako sa vyslobodila zo svojich pút a pomaly, po špičkách prechádzala táborom. Extrémne opatrne, zadržiavajúc svoj dych, potichu, vložila ruku do batohu neďalekého bojovníka, obopla svojimi prstami drevenú rúčku žiletkovo ostrého tomahawku a potichu ho vytiahla.

So zbraňou v ruke, Hannah Duston kompletne scvokla, prepla do Hulk (Hogan alebo komixový, to nechám na vás) módu a kompletne vyvraždila svojich väzniteľov ako Anakin Skywalker ventilujúci si svoj nepotlačiteľný tínedžerský pocit úzkosti pomocou zmasakrovania Púštnych ľudí na Tatooine. Skôr než si ktokoľvek stihol uvedomiť čo sa deje Hannah Skurvená Duston pobehovala po tábore, mávajúc tomahawkom a sekajúc všetko, čo uvidela. V priebehu niekoľkých sekúnd zabila desať ľudí tomahawkom a dvaja ďalší bojovníci utiekli do lesa, kričiac o pomoc.

Správne skurvysyni. Táto šialená puritánska zabijačka násilne vyvraždila celú prepadovú skupinu bez toho, aby čo i len žmurkla. Povedal som vám, že si s ňou nemali začínať.

Samozrejme, rozsekanie niekoľkých ľudí sekerou a zachránenie vašich zajatých priateľov je super, ale teraz bola táto malá skupinka úplne uviaznutá na ostrove v strede rieky Merrimack a dvaja muži, ktorí ušli, sa určite čoskoro vrátia s väčšou skupinou ich neskutočne nasraných (a ťažko vyzbrojených) kolegov. Pre puritánov preto veľmi pravdepodobne dávalo zmysel nečakať na nich na veľkej kope mŕtvol ich kamošov. Našťastie pre Hannah, bola veľmi dobre pripravená na takúto situáciu. Zvolala svojich priateľov, schmatla pušku a nejaké jedlo, uniesla kanoe v GTA štýle a vydala sa smerom k Haverhill tak rýchlo, ako sa len dalo. Ak ste si stále nevšimli ako šialene chladnokrvne tvrďácka táto ženská bola, mal by som vám asi povedať, že predtým, ako vyrazila, sa vrátila do tábora a oskalpovala svojich mŕtvych väzniteľov. Skupinka utečencov pádlovala v kanoe o život, zúfalo sa snažiac splaviť rieku predtým, ako ich chytia, znova zajmú a popravia. Cestovali v noci, ukrývajúc kanoe a spiac v krikoch počas dňa, neustále obklopení neznámym územím a neodpúšťajúcou divočinou. Po niekoľkých nociach tohto dobrodružstva konečne dorazili do New Hampshire do mesta Bradley Cove, kde presvedčili miestneho farmára, aby im dal nejaké jedlo a príbytok na noc. Odtiaľ vyrazili domov, kráčajúc zvyšných viac ako 30 míľ do Haverhillu. Skupina bola prijatá miestnymi ako hrdinovia, pretože nikto z nich neočakával, že pani Duston ešte niekedy uvidia.

Hannah Duston bola šialená tvrďáčka, ktorej sa naozaj nepáčilo, že ju zajali, vliekli skrz krajinu a brutálne zabili jej dieťa priamo pred jej očami. Táto tvrdá pani cestovala viac ako sto míľ pešo len niekoľko dní po tom, ako porodila, prekročila limity svojho vlastného tela a ani nemihla brvou počas toho, ako zachránila svojich priateľov zmasakrovaním celej prepadovej skupiny skúsených bojovníkov pomocou sekery. Na pripomenutie si dobrodružstva tejto papule rozbíjajúcej, neodpúšťajúcej ženy jej v Haverhille v roku 1897 postavili správne pochmúrnu sochu. Predpokladá sa, že ide o prvú ženu v americkej histórii, ktorej postavili pamätník.