Skip to content
Home » Vasilij Grigorievič Zajcev

Vasilij Grigorievič Zajcev

“Za Volgou nie je žiadna zem.”
Snajperi, oficiálne známi v elitných kruhoch Counter-Striku ako “kempujúci zasraní homosexuálni noobovia omg wtf zomri v pekle looser”, sú jedni z najsmrteľnejších skurvysynov v histórii vojen. Sediaci bez pohybu v ukrytých posedoch, ležiaci a čakajúci na hocikoho kto je dostatočne hlúpy na to, aby vošiel do ich krížika na teleskopickom mieridle, a kontrolujúci si svoj dych a tep tak, aby si poistili stabilitu svojej ruky – tak títo šialení lovci ľudí sú viac ako schopní vyhodiť vašu hlavu do vzduchu s dobre mierenou strelou z diaľky niekoľkých sto metrov. Keď vás konečne dostihne zvuk výstrelu, tak ste už dávno mŕtvy.
Žiadna diskusia o tvrďáckych snajperoch by nebola kompletná bez najslávnejšieho a najefektívnejšieho praktikanta tohto remesla – sovietskeho poručíka Vasilijho Zajceva.
Vasilij vyrástol na Sibíri, kde trávil svoje mladícke dni ako obyčajný pastier. Pre tých, čo ešte nepočuli o Sibíri, nechajte mi vytvoriť pre vás o nej obraz. Po prvé, predstavte si najskľúčenejšiu, najnehostinnejšiu, neodpúšťajúcu pekelnú dieru a pustatinu akú si viete predstaviť. Teraz to vynásobte jedenástimi, pochovajte celý ten bohom zabudnutý terén pod tri metre ľadu, na to položte pol metra mokrého snehu, nastavte teplotu na úroveň takého pocitu chladu, že by vám pri nej zamŕzal moč v strede cesty na zem a zaplňte túto krajinu medveďmi, ktorí jedia ľudí. Sibír je ako najnesvätejšie decko Mordoru a severného pólu – miesto tak vzdialené a trpké, že zaberá 80 percent Ruska, ale obýva ho len 30 percent jeho populácie. Tento obrovský rozdiel vo veľkosti a objeme populácie je spôsobený najmä tým, že ľudia nie sú kurva naprogramovaní na to, aby prežili v prostredí, kde je priemerná teplota päť stupňov pod nulou a všade sú zasrané medvede a tigre, ktoré vám odhryznú prívesky vždy, keď vytrčíte nos z vašej zasranej plyšovej chatrče. Zatiaľ čo život v tomto regióne, na obdobie dlhšie ako pätnásť minút, by nechal bežného človeka prosiť na kolenách o oslobodzujúcu smrť, môžeme povedať, že domorodci čo vyrastajú v tomto regióne asi nie sú zbabelci.
Sibír v strede vlny horúčav v júli
Vasilij opustil domov a pripojil sa k Červenej armáde, aby sa stal súčasťou toho, čo ZSSR nazývalo “Veľká vlastenecká vojna”. On, podobne ako veľa iných komunistických Rusov, bol viac než dychtivý na obranu svojho ľudu pred útokom nemeckej armády a hajzlovstva Adolfa Hitlera. Lenže veci nešli pre mladého poručíka Zajceva práve podľa plánu – namiesto toho, aby statočne zomrel v plameňoch počas toho ako by kosil guľometom jednu vlnu fašistických nacistických stormtrooperov za druhou z kupoly T-34 tanku, čoskoro sa ocitol na lodi v strede skurveného Baltického mora ako robí byrokratické sračky pre Ruské námorníctvo. Trošku mu to liezlo na mozog, a tak netrvalo dlho a vyžiadal si preloženie na prvú líniu, aby sa mohol zúčastniť húževnatej obrany Stalingradu – kritického mesta na rieke Volga a miesta krvavého stretu medzi nacistami a sovietmi.
Len aby ste rozumeli ako skurvene šialené/tvrďácke bolo, že Zajcev si v skutočnosti vyžiadal preloženie od mierumilovného písacieho stola do vojnou zničeného Stalingradu, tu je jeden vtipný fakt – Bitka o Stalingrad je najkrvavejšia vojenská operácia v histórii ľudstva. Asi dva milióny ľudí bolo zabitých v priebehu ôsmich mesiacov počas brutálnych bojov. Je to ako keby ste zobrali všetky články na Wikipédii, premenili ich na ľudí a potom ich strelili do hlavy. No a tento týpek sa dobrovoľne prihlásil, aby tam slúžil. Samozrejme, Bitka o Stalingrad bola tiež bodom zvratu v 2. svetovej vojne, vďaka nemalým zásluhám a šialeným akciám Vsilijho Zajceva, ticho sa plaziaceho skrz rozbombardované budovy a trosky v uliciach, eliminujúc vysoko postavených a nebojujúcich nacistických dôstojníkov jedného za druhým.
Po svojom príchode do Stalingradu, Zajcev schmatol štandardnú Mosin-Nagant pušku a vybral sa do práce ako súčasť sovietskeho 1047. streleckého regimentu. Netrvalo dlho, aby sa preslávil – keďže zabil štyridsať nemeckých vojakov za desať dní. Nakoniec sa mu dostala do rúk tvrďácka snajperská puška a začal strieľať do hlavy skurvysynov po celom meste ako v šialenej živej verzii “Whack-a-Mole“ akurát na diaľku a spôsoboval také množstvo spúšte, že Nemci v skutočnosti povolali svojho najlepšieho snajpera z Berlína, aby ich zbavil Zajceva. Vasilij odpovedal rýchlou správou, a to kusom horúceho olova do predného mozgového laloku tohto týpka a ako trofej si vzal jeho teleskopické mieridlo.
Akonáhle sa počet obetí tohto šialeného Rusa začal blížiť k trojciferným číslam, sovietske najvyššie velenie sa rozhodlo, že by mal vycvičiť viac snajperov v tvrďáckom umení najnebezpečnejšej hry – ľudského lovu. Vytvoril provizórnu školu v srdci Stalingradu, kde učil kádre mladých mužov a žien  snajperskej taktike a dával im mnoho tréningov v poli. Tiež začal trtkať s jednou zo svojich študentiek, Taňou Chernovou, čo je tiež celkom zaujímavé.
Zajcev viedol školu makačov, kde chyby a neplnenie si domácich úloh viedli k tomu, že vám nemecký guľomet odstrelil vajcia. Raz dal svojim študentom rozkaz, aby sedeli bez pohnutia v zničenom sklade celý deň a len pozorovali nepriateľa cez svoje ďalekohľady na puškách, aby študovali ich pohyb a akcie. Avšak po pár hodinách sa Taňa začala nudiť a začala strieľať na nemecké pozície. Nacisti odpovedali tým, že zbombardovali skladisko artilériou, čím vyhladili polovicu zabarikádovaných snajperov. Taňa tesne unikla smrti a povedala Zajcevovi, čo sa vlastne stalo. Keď to počul, nepovedal nič, iba na ňu pozeral niekoľko sekúnd bez emócii a potom jej prijebal priamo do ksichtu. Kurva, ak bol tento týpek ochotný spraviť toto svojej vlastnej frajerke, viete si asi predstaviť, aký tvrdý bol na študentov, s ktorými nespával.
Prísny tréning sa vyplatil a Zajcev vypustil hardcore káder snajperov, ktorí vybehli von a Nemcom spôsobovali smrť a terorizovali ich do takého bodu, že jednoduchý fakt, že mali vystrčiť hlavu, aby sa obzreli po okolí spôsoboval mnohým pešiakom smrteľný strach. Vasilij pokračoval v šialenstve ďalej aj so svojou vlastnou puškou, zaznamenal neskutočne šialených 242 potvrdených zabití v priebehu štyroch skurvených mesiacov – zahrňujúci najmenej 11 nemeckých snajperov. Taňa získala ďalších 80 zárezov a je všeobecne uznávané, že snajperi vytrénovaní Zajcevom nakoniec zabili tisícky nepriateľských vojakov a snajperov. Obrancovia Stalingradu udržali líniu a nemecká armáda bola odrazená. Toto bolo najďalej ako sa nacisti dostali vo svojej ofenzíve proti Sovietskemu zväzu.
Aj po Stalingrade pokračoval Vasilij Zajcev vo svojom boji proti fašistom, vytlačil ich zo srdca Sovietskeho zväzu a prenasledoval ich až naspäť do Nemecka. Trochu ho rozhodilo, keď raz stúpil na pechotnú mínu, ale zatiaľ čo väčšina ľudí by po tom ako by im niekto vyhodil zadok do vzduchu skončila, Zajcev sa vrátil do akcie hneď ako ho doktori prehlásili za bojaschopného. Napochodoval s Červenou armádou priamo do Berlína.
Poručík Vasilij Zajcev bol vyznamenaný Zlatou hviezdou Hrdinu Sovietskeho zväzu – najvyšším vojenským vyznamenaním za statočnosť v ZSSR. Po vojne viedol inžiniersku školu a továreň na Ukrajine a dožil sa 76 rokov. Bol národným hrdinom, expertným strelcom a tvrďáckym snajperom, ktorý sa dobrovoľne vrhol do stredu najsmrteľnejšej vojnovej zóny akú kedy videla táto planéta – a sám spravil túto oblasť o dosť smrteľnejšou pre jeho nepriateľov.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *