Skip to content
Home » John McCain

John McCain

“Vojna je neskutočne mizerná a len blázon alebo podvodník môže prikrášľovať jej krutú realitu.”


Mám pravidlo, že sa snažím vyhýbať písaniu o súčasných politikoch, pretože považujem politiku za malichernú, rozdeľujúcu, nudnú a v podstate bezvýznamnú a slúžiacu len na to, aby nasrala bežných ľudí a dala im dôvod byť iracionálne naštvaný na vládu, zatiaľčo ľudia nemajú v podstate žiadnu šancu reálne niečo zmeniť. Navyše, mám tak širokú základňu čitateľov, že v podstate každé politické vyhlásenie ktoré spravím pravdepodobne naštve polovicu môjho cieľového publika. Avšak prednedávnom známy kapitalistický Bond-villain a sebapreceňujúci idiotský maniak Donald Trump, muž, ktorý počas svojho okázalého života nikdy v hneve nevystrelil zo žiadnej zbrane, verejne povedal, že senátor John McCain v skutočnosti nie je hrdina a (teraz parafrázujem) “Lol, úbožiak, každý retard sa vie nechať zajať počas vojny, haha, ak si myslíte, že byť zajatcom je ťažké, prečo niekedy neskúsite zdediť milióny dolárov od svojich bohatých rodičov rofl.”
Keď sa McCaina spýtali, či bol alebo nebol hrdina preto, že bol zajatý nepriateľskými silami na predmestí Hanoja hneď potom, ako zničil elektrické rozvody pre celé mesto z kokpitu svojho bojového lietadla, McCain odpovedal takým spôsobom, ako keď potiahnete lanko na padáku hovoriacej v akcii zajatej/stratenej GI Joe akčnej figúrky zo špeciálnej edície. Povedal, nie, Trump mi nedlží ospravedlnenie, ale pravdepodobne ho dlží desaťtisícom amerických zajatcov, ktorí obetovali svoje zdravie a slobodu pre svoju krajinu a prekonali peklo v rukách nepriateľských väzniteľov počas posledných 300 rokov.
To je perfektná odpoveď. Ale srať na to. Jasné, typické “Ja nie som hrdina, naozajstní hrdinovia sú tí ľudia, ktorí sú tam vonku bla bla bla …” je presne odpoveď, ktorú by ste čakali od tvrďáckeho vojnového hrdinu, ktorý hovorí o tom, ako sám umlátil 27 nepriateľských vojakov na smrť odrezaným penisom ich veliteľa, ale je to samozrejme blbosť. Nezaujíma ma váš politický postoj – povedať, že John McCain nie je vojnový hrdina je jeden z najhorších podrazáckych ťahov v histórii, hneď vedľa toho, keď hipsterskí zasrani vravia ľuďom o Escape from New York “neviem čo je na tom také zložité” alebo keď máte milovať rozprávanie o tom, že Predator je dobrý len pre to, že je ironicky vtipný. McCain sa dobrovoľne prihlásil na frontové boje, odlietal viac ako 20 misií za nepriateľské línie, riskoval svoj život, aby vytiahol svojich spolubojovníkov z horiaceho lietadla, prežil šesťročné peklo v najhoršom zajateckom tábore od druhej svetovej vojny a potom odmietol zlatý lístok preč, pretože nechcel demoralizovať zvyšok mužov v tábore, ktorí hrdinsky odolávali najbrutálnejšiemu mučeniu aké si viete predstaviť. Potom, po pol dekáde trvajúcom mučení v brutálnej čiernej diere duše-ničiacej mizérie, v sekunde keď bol prepustený vyžiadal, aby ho poslali naspäť na front.


Narodený v námornej základni blízko Panamského prieplavu v roku 1936, John McCain III pochádza z dlhej línie amerických vojnových hrdinov, ktorí vdupali slobodu do nepriateľov od pláží v Normandii až po Juhočínske more. Jeho starý otec bol tvrdý pijan, gemblujúci a kľajúci námorník, ktorý velil americkému krížniku, ktorý eskortoval konvoje do Európy počas prvej svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny, John McCain I tiež velil leteckým operáciám nad Guadalcanalom (zahŕňajúc Cactus Air Force) a viedol flotilu špeciálnych síl počas Bitky o Filipínske more a Bitky pri Leyte. Tento týpek bol tak dôležitý, že bol prítomný na USS Missouri pri podpise Japonského vzdania sa v roku 1945 a zomrel tri dni na to, pretože jeho práca bola ukončená a jeho krajina viac nepotrebovala, aby nakopával zadky. Medzitým, pod hladinou, John McCain II velil ponorke, ktorá rozmrdala na kúsky pol tucta japonských lodí priamo pri pobreží Tokia. McCain II sa neskôr stal veliteľom krížnika počas vojny v Kórei, zastával niekoľko pozícií v Pentagone a nakoniec sa stal hlavným veliteľom amerického námorníctva v Pacifickom oceáne počas vojny vo Vietname.
Nabiehajúc do akcie, ako nejaké peckové pokračovanie akčného filmu, John McCain III pokračoval v šľapajách svojich predkov (ktorí boli obaja štvorhviezdičkovými generálmi) a zapísal sa na Námornú akadémiu Spojených štátov v Marylande. Stredoškolský zápasník a boxer v ľahkej váhe s tvrďáckym rešpektom voči Theodorovi Roosveltovi a Abrahámovi Lincolnovi, McCain promoval v roku 1958 a okamžite išiel na leteckú školu, aby sa naučil ako vybombardovať dušu z komunistov letiac rýchlosťou zvuku v perfektne vyzerajúcom bojovom lietadle. Známy za svoj vždy-naplno zakaždým-až-na-doraz prístup, McCain havaroval dve lietadlá, aby ich dotlačil k ich limitom, a potom použil svoju vychádzku aby sa zaplietol (a eventuálne zosobášil) s profesionálnou modelkou.
Toto je cool a všetko, ale McCain si uvedomil, že dostáva veľmi jednoduché zadania, pretože jeho otec je taký dôležitý bastard, zatiaľ čo on chcel vidieť nejakú akciu. Takže, keď vojna vo Vietname konečne začala naberať obrátky, v roku 1967 si McCain vyžiadal preloženie na bojovú pozíciu a bol poslaný do zátoky pri Tonkine aby lietal s A-4 Skyhawk vzduch-zem útočným lietadlom v šialene odvážnych bombových náletoch do srdca samotného Severného Vietnamu.
McCain bol umiestnený na palube lietadlovej lode USS Forrestal na pobreží Vietnamu, ale predtým než sa mohlo udiať čokoľvek, stalo sa nešťastie. 29. júla 1967 sa McCain práve zapásal vo svojom lietadle, keď z ničoho nič blízke americké bojové lietadlo dostalo poruchu a vyslalo raketu priamo do pristávacej plochy Forrestalu. Výbuch bol tak blízko McCaina, že motory na jeho lietadle začali horieť a o pár sekúnd začala vybuchovať aj jeho munícia, vysielajúc ešte viac rakiet a explózií na pristávaciu plochu. Nejako sa McCainovi podarilo preraziť si cestu cez horiaci kokpit a vyliezť von, a potom, už pokrytý menšími zraneniami a popáleninami, tento týpek vpochodoval priamo do horiaceho pekla aby zachránil svojich kolegov pilotov. Avšak počas toho ako pomáhal jednému pilotovi, blízko stojaca bomba explodovala kvôli teplu, zasahujúc McCaina šrapnelom a posielajúc ho k palube. Tento výbuch stál život 134 námorníkov, čo z neho spravilo najhoršiu nehodu amerického námorníctva od druhej svetovej vojny.
Zranenia Johna McCaina boli také zlé, že mu bolo prikázané evakuovať sa naspať do Štátov pre dodatočné liečenie.
On to odmietol.
Počas nasledujúcich mesiacov, nadporučík John McCain letel na 23 bombardovacích misiách nad Severným Vietnamom, ako súčasť operácie Rolling Thunder, amerického plánu na zničenie severovietnamskej infraštruktúry so stovkami tisíc ton vysoko-výbušnej smrti padajúcej z neba. Ženúc sa skrz MiGami preplneným nebom zatiaľ čo komunistické sily ho zameriavali najmodernejšími zem-vzduch raketami vyrobenými v Sovietskom zväze, si McCain akrobaticky razil cestu cez intenzívne pole striel z flakov a rakiet, aby kropil severovietnamské hlavné mesto deň za dňom.
McCainov dvadsiaty tretí výpad prišiel 26. októbra 1967, keď 31 ročný nadporučík viedol útok na elektráreň na predmestí Hanoja. Mihajúc sa skrz nebo McCainova letka dostala pod ťažkú paľbu zem-vzduch rakiet. Najmenej 15 SAM rakiet bolo vypustených jeho smerom a prichádzali správy, že taktiež boli vyslané MiGy. McCain tancoval a manévroval ako sa dalo, dosahujúc vysoké preťaženia, aby sa vyhol strele za strelou, ale jedna teplom navádzaná strela si našla cestu k trupu jeho lietadla, vybuchujúc v tesnej blízkosti A-4 Skyhawk a trieštiac sa na stovky ostrých šrapnelov.
McCain mal možnosť vrátiť sa naspäť. Mohol zrušiť útok, pokúsiť sa o únik k moru a dúfať, že stroskotá tak blízko spriatelených síl, že ho budú schopné vyloviť.
Ale to on nespravil. Mal zasranú misiu a on ju išiel dokončiť.
Zatlačil páku dopredu a zostúpil na svoj nálet.
McCain vypustil bomby, posielajúc ich do hlavnej tepelnej elektrárne severovietnamského hlavného mesta, ale keď zatiahol svoju páku aby opäť stúpal, riadenie nereagovalo. Napriek jeho najlepšej snahe sa stále blížil nosom napred k zemi v obrovskej rýchlosti. Strelci zo zeme kropili jeho štít na kabíne paľbou.
Bez inej možnosti a so všetkými senzormi kričiacimi vo vysokých tónoch McCain potiahol páku nad ním a katapultoval sa z jeho lietadla. Počas nárazu do skla na kokpite si zlomil obe ruky a bol prebodaný kúskami skla. Sila katapultácie mu rozbila koleno o palubnú dosku na jeho ceste z kokpitu, a tak otlčený, zlomený letec pristál na padáku do jazera asi kilometer od Ho Chi Minovho hlavného veliteľstva, vážne zranený, ale nažive.
Bol ledva pri vedomí, keď ho nepriateľské sily vylovili z vody.
Dorezaný, otlčený, dezorientovaný a zranený, s dvomi zlomenými rukami a zlomeným kolenom, nadporučík McCain bol odvezený do väzenia Hoa Loa – nechválne známeho ako “Hanojský Hilton”. Väzenia, ktoré má jednu z najhorších reputácií v modernej histórii.
Napriek zničujúcim zraneniam bola McCainovi spočiatku odopieraná lekárska pomoc. Namiesto toho mu jeho väznitelia zviazali zápästia a zavesili ho tak, aby visel na svojich zlomených rukách, mlátiac ho bambusovými tyčami a požadujúc, aby im vyzradil všetko čo vedel o budúcom útoku na Hanoj. McCain nepovedal nič.
Keď bolo jasné, že nič nepovie bol McCain hodený do cely s asi tuctom ďalších amerických zajatcov – všetci v kurva zlom stave, privedených do tohto stavu mučením, podvýživou a hnačkou. McCain mal jednu z najvyšších hodností medzi väzňami a tak spravil, čo dôstojník spraviť má – povedal im, že majú držať hlavu hore. Ste Američania. Nepovedzte týmto skurvysynom nič. Neopúšťajte sa, všetko sa to skončí a odídeme odtiaľto.
Nasrať na všetkých, čo vravia, že zajatci nie sú hrdinovia
Po dvoch mesiacoch denného bitia vážil McCain menej ako 45 kilogramov. A stále nedostal lekársku pomoc. Časom si Severovietnamci uvedomili, že držia syna amerického veliteľa vo Vietname a tak prišli za McCainom a ponúkli mu obchod – môžeš ísť domov, bez obvinení a vymeníme ťa za vysokopostaveného dôstojníka v americkom zajatí.
John McCain, polomŕtvy, v najpekelnejšom väzení od Čiernej diery v Kalkate, pozrel svojim väzniteľom do očí a povedal nasrať. Za žiadnych okolností nebude použitý na pro-vietnamskú propagandu. Za žiadnych okolností neporuší zásady amerického zajatca. A za žiadnych okolností nedemoralizuje zvyšok zajatcov tým, že by ich nechal napospas osudu. V tomto okamihu sa naňho všetci spoliehali a on im neukáže chrbát.
McCain zostal väzňom ďalších päť a pol roka. Napriek extrémnej brutalite, mentálnej aj fyzickej, odmietol hovoriť alebo podpísať akýkoľvek blbý propagandistický list tvrdiaci, že USA sú čisté zlo a mýlia sa a zabíjajú náročky deti a čo ja viem aké iné sračky. Prekonal pritom bitie železnými tyčami do jeho zlomeného kolena.
Udržiaval ducha svojich mužov, či už rozprávaním príbehov o Teddym Roosveltovi alebo vedúc denné modlitby alebo vytvárajúc tajný kód ručných signálov tak, aby mohli komunikovať aj keď boli strážcovia za dverami. Nakoniec spôsobil svojim väzniteľom toľko problémov, že ho zavreli do krabice na samotku. Zostal tam tri roky.
Medzitým, pol sveta ďalej, Donald Trump bol 21 ročný čerstvý absolvent Ivy League, ktorý sa vyhol odvedeniu a zarábal 200 000 dolárov ročne pracujúc vo firme svojho otca.
Po tom ako odolal všetkým pokusom zlomiť jeho vôľu (McCain podpísal jeden list a ľutuje to dodnes, aj keď to podpísal po tom, ako ho bili týždeň každé dve hodiny až pokiaľ nepodpísal) bol John McCain prepustený Severným Vietnamom 14. marca 1973. Strávil 65 mesiacov v zajatí.
Prvá vec, ktorú spravil po prepustení z 9 mesačnej intenzívnej rehabilitácie a fyzického liečenia? Požiadal, aby ho preložili k bojovej letke.
Strávil som päť a pol roka vo väzení. Najhoršia časť bola, keď som sa vrátil domov
a zistil som, že Green Acres bolo zrušené.
Za čo som kurva bojoval?

Zatiaľ, čo všetci oceňovali McCainove gigantické gule, veci, ktorými si prešiel vo Vietname mu zabránili, aby si sadol naspäť do kokpitu. Na začiatok, jeho zlomené ruky boli tak skurvené, že dodnes ich nemôže zdvihnúť nad hlavu. Ľudia si z toho robia radi na internete srandu. To sú tí ľudia, čo by nevydržali v Hanojskom Hiltone ani dve sekundy.
Neschopný bojovať sa McCain pripojil k Národnej bojovej akadémii a stal sa veliteľom tréningovej letky Námorných síl v Jacksoville. Neskôr sa stal styčným dôstojníkom námorníctva v senáte, kde získal financovanie pre modernizáciu námorníctva v časoch, kedy nikto nechcel počuť nič o ďalšej vojne. Odišiel na dôchodok v roku 1981 so Striebornou hviezdou, tromi Bronzovými hviezdami, dvomi Légiami za zásluhy, Purpurovým srdcom, Krížom výnimočného letca a Medailou zajatca.
Po svojej vojenskej službe sa McCain presťahoval do Arizony a stal sa politikom, slúžiac dve volebné obdobia ako člen Kongresu a potom bol zvolený do Senátu v roku 1986. Teraz, ako som vravel, nechcem príliš liezť do politiky, ale vždy som mal slabé miesto pre politikov, ktorí v skutočnosti myslia za seba namiesto toho, aby len nasledovali politiku strany, a McCain je definitívne jeden z týchto politikov. Za 29 rokov v senáte, McCain vyjednal prepustenie zajatcov zadržiavaných vo svete, stanovil limity na príspevky na kampane, snažil sa zvýšiť ekologické štandardy, aby znížil emisie, presadil zákon, ktorý zakazoval mučenie väzňov na Guantáname a zákon, ktorý chráni príjmy z kasín pre pôvodných Američanov (Indiánov). To sú všetko veci, s ktorými som za jedno. Tiež prekonal rakovinu kože, adoptoval si jednu zo sirôt v sirotinci Matky Terezy v Bangladéši, má viac followerov na Twitteri ako ktorýkoľvek iný senátor a je jeden z asi šiestich ľudí, čo majú sezónny lístok na zápasy NHL Pheonix Coyotes.
Všetci máme svoje politické presvedčenie a každý človek má svoje chyby, ale ak všetky tieto veci nekvalifikujú niekoho ako hrdinu, tak naozaj neviem čo áno.
Tento blog je prekladom originálneho blogu z Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *