Náboženstvá, ktorým ľudia neveria

Sú náboženstvá, ktorým dnes ľudia veria, ako kresťanstvo, islam alebo hinduizmus. A potom sú tu náboženstvá, ktorým neveria. Pre veriacich sú to všetky iné náboženstvá okrem toho ich. Pre ateistov sú to náboženstvá všetky.

Je tu ale skupina náboženstiev, ktorým neverí nikto (a ak im niekto verí, pokladáme ich za bláznov, narozdiel od bežných veriacich). Do tejto skupiny patria náboženstvá stvorené autormi vo fantasy a sci-fi filmoch a knihách. Tiež by sa sem dali zaradiť vymreté náboženstvá, ako viera v bohov žijúcich na hore Olymp. A o týchto náboženstvách je tento článok.

Jeden z najkrajších príbehov o stvorení sveta napísal J. R. R. Tolkien vo svojom nedopísanom Silmarillione. Eru Ilúvatar ako božská postava stvorila “deti svojich myšlienok”, Ainur. Ainur sa naučia umeniu hudby a tá sa stane podstatou ich nesmrteľných životov. Eru má plán na spoločnú symfóniu ku ktorej má každý z Ainur prispieť. Kedže však Ainur majú vlastnú vôľu, Melkor dva krát prekazí symfóniu svojim spevom. Na tretí krát spolu prehlušia Melkora a zaspievajú symfóniu, a tá v temnote stvorí Ardu. Táto symfónia popisuje celú históriu Ardy aj s príchodom detí Ilúvatara – elfov a ľudí. Mnohí z Ainur chcú ísť navštíviť Ardu, ale kedže vedia celú históriu Ardy, Eru im to dovolí len pod podmienkou, že ju celú po príchode zabudnú. Časť Aidur zostane s Eruom v nekonečne zatiaľ čo časť sa vydá do Ardy ako Valar a Maiar. Valar sa v podstate stanú akýmsi ekvivalentom gréckych bohov, ktorí sú akoby kráľmi Ardy a Maiar sú nižšie bytosti, ako napríklad Gandalf z Hobita a Pána prsteňov. Niektorí sú však aj zlí, ako napríklad Melkor, ktorý sa tiež rozhodol odísť na Ardu, a Silmarillion opisuje históriu Ardy a boj s Melkorom (oproti ktorému Sauron vyzerá ako neškodné šteniatko!!! – Sauron bol služobník Melkora).

Ďalším veľmi zaujímavým mýtom je stvorenie sveta podľa gréckej mytológie. Na počiatku nebolo nič len Chaos. Z Chaosu vzišiel Erberus (temnota), Eros (láska) a Gaea (Zem). Gaea porodila Uranusa (nebo), ktorý sa stal jej manželom a s ktorým mala syna Kronosa. Kronos sa spolu s Gaeou vzbúril proti Uranusovi. Kronos bol Titán, a vzal si za ženu svoju sestru Rheu. Kedže však Uranus predpovedal že aj Kronosa zradia jeho vlastné deti, vždy po pôrode ich hneď zjedol. Rhei sa podarilo zachrániť najmladšie dieťa, Zeusa. Ten vyslobodil z Kronosovho brucha svojich bratov a potom nasledovali Vojny bohov, ktoré sú zaujímavé, ale my skočíme trochu dopredu.

Prometheovi orol vytŕha pečeň. Zdroj: Wikimedia

Zeus so súrodencami vyhrali, avšak na ich strane bojovali aj niektorí Titáni. Dvaja z nich boli Promethues a Epimetheus, ktorí dostali za úlohu stvoriť ľudí. Prometheus stvoril ľudí z hliny a Aténa im vdýchla život. Epimetheus dostal za úlohu rozdať živým tvorom rôzne kvality a vlastnosti ako silu, rozum, krídla, avšak nanešťastie keď sa dostal k ľuďom, žiadne mu už nezostali (toto sa mi na tomto mýte páči najviac 🙂 ). Preto sa Prometheus rozhodol, že ľudia budú chodiť vzpriamení ako bohovia a tiež im dal oheň. Prometheus však nahneval Zeusa a ten zobral ľuďom oheň. Prometheus sa však vzbúril, zapálil fakľu od Slnka a priniesol oheň ľuďom naspäť. Aby Zeus potrestal Promethea nechal Hephaesta stvoriť smrteľníka neuveriteľnej krásy. Bohovia dali tomuto smrteľníkovi veľa darov bohatstva a medzi nimi bol aj pohár, ktorý mu však zakázali otvoriť. Hermes dal smrteľníkovi podvodné srdce a klamúci jazyk. Takto vznikla Pandora – prvá žena (muži čo tvoria náboženské mýty asi fakt nemusia ženy). Pandora nevydržala svoju zvedavosť a pohár od bohov otvorila, a tým na svet vypustila všetko zlo. Keď sa jej pohár konečne podarilo zavrieť, zostala v ňom len posledná vec, a to nádej.

Jeden zo zaujímavých konceptov duše je vyobrazený v japonskom anime Ghost in the Shell. Dej seriálu sa odohráva v budúcnosti, kedy technológia dosiahla úroveň umožňujúcu kybernetické mozgy a rôzne implantáty. Zároveň sú dostupné rozhrania pre pripojenie mozgov do rôznych sietí. Takáto vysoká úroveň technologizácie však necháva ľudské mozgy otvorené pre hackovanie. Hackeri dokážu ovplyvňovať alebo ovládať ľudí s množstvom implantátov. Sekcia 9 objaví zločinca s menom Puppet Master (bábkar). Neskôr však odhalia, že Puppet Master je vlastne pokročilá umelá inteligencia vytvorená japonskou vládou, ktorá sa usídlila v robotickom tele. Sekcia 9 zničí Puppet Mastera, ale neskôr zistia, že sa jeho Ghost usídlil v mysli jednej z členiek Sekcie 9, Majorky Kusanagi. Tá si vypočuje Puppet Mastera a umožní mu ďalší krok v evolúcií a to spojenie Ghosta Puppet Mastera s jej vlastným Ghostom. Seriál sa veľmi zaujímavo pozerá na koncept duše, keďže ju ako keby oddeľuje od tela a umožňuje ju prenášať, pripájať na sieť a dokonca aj kombinovať s inými.

Zaujímavý koncept duše majú aj niektoré náboženstvá zo Star Wars. Napríklad Ewokovia veria, že všetky živé bytosti sú duševne prepojené so stromami. Zaujímavý koncept však majú aj samotní Jediovia. Len živé bytosti, ktoré majú vedomie prežijú smrť, a aj to len tak, že po smrti strácajú svoju individualitu a pripájajú sa k akémusi vesmírnemu vedomiu. Avšak jedinci s veľmi silnou vôľou sú schopní zachovať si svoju individualitu aj po smrti, ako napríklad Qui-Gon Jinn. Vo vesmíre Star Wars je duša teda závislá na vedomí a sile vôle a len ľudia s najsilnejšou vôľou majú naozaj nesmrteľnú dušu, zatiaľ čo tvory bez vedomia alebo so slabou vôľou pri smrti úplne umrú, alebo stratia svoju vôľu úplne.

Najrozsiahlejší pohľad na mimozemské náboženstvá väčšinou ponúkajú rôzne seriálové space opery. Často sa či už reálnych alebo vymyslených náboženstiev dotýka Stargate (Hviezdna brána). Tá je založená na vesmíre, v ktorom členovia mimozemskej rasy zvanej Goa’uld vystupujú s pomocou pokročilej technológie ako bohovia. Goa’uldi sú niečo ako hady, ktoré sa dostanú do tela hostiteľa a dokážu ovládať jeho vôľu. Takto postupom času ovládli mnohé rasy a tým nadobudli veľa technologických znalostí, keďže majú genetickú pamäť a svoje vedomosti nechávajú aj svojim potomkom. Sami však takmer žiadnu technológiu nevymysleli. Goa’uldi natrafili časom na Zem, v časoch starého Egypta, a zistili, že ľudia sú pre nich veľmi vhodní hostitelia. Prebrali preto od ľudí ich vieru v egyptských bohov ako Ra a začali vystupovať ako oni. Následne si zotročili ľudstvo.

Časom sa však ľudia vzbúrili a s pomocou iných mimozemšťanov ako Asgardi si vydobyli slobodu. Asgardi tiež vystupovali pred menej vyspelými rasami ako bohovia, v prípade Zeme ako severskí bohovia (napríklad Thor), ale na rozdiel od Goa’uldov nezotročujú menej vyspelé rasy a v momente keď nejaká rasa dosiahne dostatočné vedomosti, zjavia sa im ako mimozemšťania a vysvetlia im pravdu. Goa’uldi na druhej strane postupom času začali sami veriť tomu že sú bohovia a šíria svoju vieru po celej galaxií.

Neskôr sa v seriáli vyskytujú v podstate polo-reálni bohovia, takzvaní Antikovia. Ide o bývalých mimozemšťanov, ktorí sa povzniesli na energetickú úroveň, čím unikli smrti a nadobudli nesmierne schopnosti. Antikovia sa však rozhodli nezasahovať do diania vo vesmíre, teda až na niektorých. Niektorí zistili, že ak ich živé bytosti uctievajú, získavajú tým ešte väčšiu moc, a preto začali pomocou svojej sily šíriť náboženstvo Ori. To hľadí na všetkých, ktorí neprijmú vieru Ori ako na heretikov ktorých treba zničiť.

Veľmi zaujímavé náboženstvo je v seriáli Battlestar Galactica, a to najmä v jeho novom remaku klasického seriálu. Nejde ani tak o náboženstvo ľudí, ale o náboženstvo strojov, čo je v sci-fi dosť netypické. Náboženstvo ľudí je celkovo v seriáli inšpirované Mormonmi. V seriáli je planéta Kobol (Kolob je planéta, kde podľa Mormonov býva boh), z ktorej pochádzajú ľudia. Tí však túto planétu museli opustiť a rozdelili sa na 13 kmeňov, z ktorých sa však jeden stratil a zostávajúce kmene žijú momentálne na 12 planétach (paralela na židovské kmene, kde je tiež 13 kmeňov, z ktorých sa jeden stratil. Mormoni veria, že 13 kmeň odišiel do Ameriky). Samotné náboženstvo ľudí je však v seriáli polyteistické a podobá sa skôr na grécke náboženstvo. V seriáli je inšpirovaných veľa mien a názvov gréckou mytológiu.

Zdroj: Flickr 

Omnoho zaujímavejšie je však náboženstvo Cylonov. Cyloni sú v podstate roboti, ktorých stvorili ľudia, s ktorými ľudia vedú vojnu. Cyloni veria v monoteistického boha. Nepopierajú však, že boli stvorení ľuďmi, a ľudí berú ako svojich stvoriteľov. Ľudí však vidia ako z podstaty chybné bytosti a preto sa ich rozhodli zničiť. Cyloni sú akoby oddelení od materiálneho sveta, keďže vždy keď umrú ich vedomie sa len stiahne do nového tela. Ich viera sa silno ponáša na dualistickú vieru, že materiálne stvorenie a stvoriteľ materiálneho sú z podstaty zlé a pravá spása môže pochádzať len zo znalostí. Samotní Cyloni v podstate neveria v boha. Oni vedia, že boh existuje (doslova, nie tak ako keď ľudia tvrdia, že vedia že boh existuje), a preto medzi nimi neskôr v seriáli vznikajú spory, keď istá časť začne presadzovať, že niektorí ľudia môžu byť zachránení, zatiaľ čo druhá časť to neakceptuje, pretože ľudí, ktorých presvedčili vo vieru v boha len veria, ale nevedia, že existuje (#mindfucked).

Okrem monoteistických alebo polyteistických náboženstiev sú vo reálnom svete aj vo fantasy náboženstvá, ktoré sú skôr nejakou transcendentálnou životnou filozofiou. V reáli ako príklad môžeme uviesť budhizmus, a z fantasy je najlepšou ukážkou Star Wars. Na Star Wars je zaujímavé, že termín “smrť” sa používa často aj keď sa to týka robotov, čo nebýva v sci-fi bežné. V časti duša sme sa už pozreli na posmrtnú vieru Jedi, teraz sa môžeme pozrieť na ich filozofiu. Jedi sú zviazaní svojim kódom, ktorým sú vedení vidieť smrť nie ako tragédiu ale ako súčasť cyklu života. Zároveň sú vedení k tomu, aby sa brali ako služobníci sily a boli ochotní obetovať svoje životy ak by to bolo nutné. Kód Jedi je nasledovný

Jedi sú strážcovia galaxie a svoju silu majú používať na udržiavanie mieru v galaxií a ochraňovanie seba a iných, keď na nich útočia – nikdy na útok. Musia chrániť život v akejkoľvek podobe, slúžiť ostatným namiesto toho aby im vládli a neustále sa zlepšovať cez vzdelávanie a tréning.

A sme pri poslednej časti, ktorá vlastne ani nie je náboženstvo, ale je to životná filozofia bez transcendentálnej časti – humanizmus. Tento bol najlepšie zobrazený v seriáli Star Trek, a to najmä v pôvodnom seriáli z roku 1966, ale aj v ostatných seriáloch a filmoch, najmä tých, na ktorých sa ešte pred smrťou priamo podieľal Gene Roddenberry, jeho tvorca.

50 rokov humanizmu v Star Trek (anglicky)

Myšlienky humanizmu sú cítiť ako zo samotného seriálu tak aj z princípov na ktorých vesmír Star Treku Gene založil. Kooperácia a vzájomná podpora sú lepšie ako súperenie. Mierové riešenia sú vždy preferované, kapitáni Federácie nikdy nezačínajú boj a snažia sa mu zabrániť pokiaľ je to možné, avšak sú pripravení brániť seba a ostatných pred agresiou. Všetko živé má svoju dôstojnosť a hodnotu, žiadna živá bytosť by sa nemala pokladať za podradenú, v samotnom seriáli sa často ľudia ocitnú na strane menej vyspelej bytosti. Neexistujú žiadne dogmy alebo doktríny, všetky osobné viery sú rešpektované, ale žiadna dogma nie je nútená nikomu inému ako keby to bola pravda. Treba sa spoliehať na vedu a fakty, ale tiež si vychutnávať ľudské emócie a spiritualitu, v seriáli často vedú spor o emócie ľudia s Mr. Spockom, ktorý ako polovičný Vulkánec emócie potláča.

Veľmi zaujímavá je epizóda, v ktorej proti sebe bojujú dvaja z polovice čierni a z polovice bieli mimozemšťania. Nikto z posádky Enterprise nechápe ich spor, až pokiaľ nevysvitne, že hlavným sporom je, že jeden je biely naľavo a čierny napravo a druhý naopak.

Zaujímavé sú aj niektoré príbehy zo vzniku seriálu. Niektorí kresťania napríklad chceli mať na vesmírnych lodiach kaplána a keď niekto umrel, chceli, aby mal kresťanský pohreb. Gene Roddenberry však odpovedal, že by bolo nelogické mať napríklad kresťanský pohreb pre Mr. Spocka (kedže bol polovičný mimozemšťan) a chcel, aby si diváci uvedomili že ľudské hodnoty a idey nie sú závislé na náboženskej dogme. Tiež si myslel, že je nelogické očakávať v 24. storočí od každého na Zemi, aby mal rovnakú vieru.

Gene Roddenberry chcel mať ako prvého dôstojníka ženu, avšak toto mu producenti zatrhli. Bojoval proti sexistickým kostýmom pre ženy, avšak tento boj sa mu tiež nepodarilo vyhrať. Podarilo sa mu však udržať čiernych členov posádky, čo bolo tiež proti srsti niektorým producentom. Roddenberry na tieto sťažnosti odvetil: “Ak nechceme aby černosi a belosi pracovali spolu v momente keď ľudská civilizácia dosiahne takúto úroveň (technologického) rozvoja, tak nezostane žiadna ľudská civilizácia.” Tiež sa mu podarilo dostať na obrazovky prvý medzirasový bozk, medzi kapitánom Kirkom a Uhurou.