Keď som bol mladší, bol som konšpiračný teoretik. Objavil som internet a v závale informácií som sa stratil. Nevedel som určiť, ktoré informácie sú dôveryhodné a ktoré nie, a tak som neakceptoval žiadne informácie od nikoho, kto stál za všetkými vecami, ktoré ma na svete štvali. Bol som idealista, a neveril som tomu, že svet vyzerá tak ako vyzerá náhodou, ale že to musí byť niekoho zámer. A tak som čítal všetky “alternatívne” média, ktoré mi ponúkli všetky vysvetlenia, ktoré som potreboval. A svet bol nádherný.
Teda nie nádherný. Práve preto že svet nádherný nie je som bol konšpiračný teoretik. Ale svet bol jednoduchý. Chápal som ho. Nebol som stratený. Ku všetkému som mal jasný názor. Za dvojičky mohla americká vláda. Teda nie americká vláda, ale ilumináti. Teda nie ilumináti ale židoboľševici. Teda nie židoboľševici… ale mal som v tom jasno. Teda nie až tak jasno. Ale vedel som kto za to nemôže. A vedel som, že to nie je náhoda, že niekto je za to zlo zodpovedný. Vedel som koho za zlo na svete viniť. Teda nevedel som o nikom konkrétnom, lebo za vojnu v Iraku mohol aj prezident Spojených štátov aj šéf Svetovej banky aj riaditeľ CIA aj… ale vedel som, že je to niekto konkrétny. Vedel som, že všetko zlo nie je náhodné.
Našiel som diabla. Tak ako v náboženstvách stojí za všetkým zlom nejaký zlý boh, tak aj vo svete musel byť za zlom niekto. Hlavne niekto iný. Nielen niekto iný ako ja, ale niekto iný ako ľudia. Lebo ľudia zlí predsa nie sú. Lebo za zlo môžu židoboľševici a Židia proste ľudia nie sú. A za zlo môžu Rómovia a ani oni nie sú ako my. A homosexuáli sú zvieratá… My sme predsa lepší, ja som lepší a som na strane dobra a poriadku. A odhaľujem diabla vo svete. A ak z tých všetkých diablov čo existujú konečne identifikujeme toho jedného čo za to všetko môže, tak ho zastavíme. Spravíme konečné riešenie so všetkými problémami na svete.
Ale potom som žil ďalej. A začal som si všímať veci. Začal som sa vzdelávať, lebo aby sme mohli toto zlo nájsť tak musíme byť na to pripravení. A ako som sa vzdelával, tak som začal vedieť veci trochu inak. Objavil som veci ako náhodnosť. Veci ako pravdepodobnosť. Veci ako entropiu a teóriu chaosu. Objavil som psychológiu a neurovedu. A zrazu som začal zisťovať, že ak sa pozeráme na svet a vesmír taký aký je, tak tam žiadne konkrétne zlo neexistuje. Neexistuje nejaký diabol, ktorého môžeme zastaviť. Svet nie je čiernobiely. A ja nie som odborník na medzinárodnú politiku, ľudské práva, biológiu, stavebné inžinierstvo, vojenské stratégie, ekonomiku… Objavil som históriu a videl, že veci nie sú jednoduché. Veci sú komplikované. A táto komplikovanosť je desivá.
Ale je aj nádherná. My sme hviezdny prach. Entropia nás vedie do mŕtveho vesmíru ale my sme živí. Slobodná vôľa je možno ilúzia, ale aj tak si užívam každú voľbu. Láska sú len chemické reakcie, ale to nič nemení na cite samotnom. A zlo nie je vec. Zlo je abstraktná idea. Tak ako láska. Láska nie sú len chemické reakcie, ale hlavne slovo, ktorým označujeme niečo ťažko popísateľné a možno príliš komplikované aby sme to chápali. Tak ako je zlo ťažko popísateľné a možno príliš komplikované aby sme ho chápali. A určite to nie je konkrétna vec ani konkrétny človek.
Viete čo, keď som začal písať tento článok, myslel som si, že ho uzavriem s tým, ako je príjemné a pohodlné byť konšpiračný teoretik. Ale nie. Svet je omnoho krajší, keď človek otvorí oči a akceptuje jeho komplexnosť a náhodnosť. A snaží sa ho aspoň v rámci svojich možností spraviť trochu krajší a lepší.