Skip to content

Nie je platenie ako platenie

V súčasnosti sa loby veľkých nahrávacích spoločností silou mocou snažia pretlačiť rôzne postihy pre ľudí, ktorí si stiahnu nejaký ten film, hru alebo album. Popritom sa snažia verejnosť presvedčiť, že to robia len preto, lebo im utekajú miliardy a ak to nezastavia, tak nebudú žiadne filmy ani hudba, pretože bez nich to jednoducho nepôjde. A to aj napriek tomu, že ich zisky neustále stúpajú.
Navyše sa to snažia robiť v situácií, kde ľudia sú ochotní platiť za dielo ešte predtým, než vôbec existuje alebo počas jeho produkcie. Nemyslím tým rôzne predobjednávky, ktoré fungujú napríklad u hier. Myslím napríklad nasledujúce.
Zhrnutie nájdete tu. Film Iron Sky, ktorý je založený na takom šialenom nápade, že by sa ho pravdepodobne žiadna veľká filmová spoločnosť nechytila (to je len ďalšia ukážka toho, že nahrávacie spoločnosti v skutočnosti kreativitu zabíjajú viac ako pirátenie).
V postate však ide o to, že fanúšikovia zaplatili celú výrobu filmu, ktorý rozhodne nevyzerá ako nič lacné a už podľa trajlerov to vyzerá, že v pohode bude môcť súťažiť s veľkými filmami. Nie je to však jediný príklad, takýchto je viac. Či už sú to seriály (Zenith, Pioneer One) alebo hry (napr. Minecraft) a ak by sa mi chcelo, určite by som našiel aj hudobné počiny a omnoho viac príkladov, ale myslím, že ako demonštrácia to postačí.
Čo tým chcem povedať? Ľudia sú stále ochotný platiť. Avšak už viac rozmýšľajú za čo a komu svoje peniaze dajú. Už nechcú platiť vypasené vydavateľské spoločnosti, ktoré v súčasnosti už pre hudbu, filmy, seriály a hry nemajú čo ponúknuť, ale berú si aj 90  percentné podiely a utláčajú alternatívnu tvorbu, niekedy ju doslova likvidujú. Tu je skvelá ukážka:
“Bylo nebylo, žil byl mladý a velmi zajímavý umělec, který měl slibnou budoucnost. I přišel za ním právník z vydavatelského studia a řekl mu, že je úžasný a že s ním vydavatelé chtějí podepsat exkluzivní smlouvu na pět CD. Umělec si smlouvu přečetl a zarazilo ho, že vydavatelé žádají mnohamilionové odškodné za odstoupení a nebo porušení smlouvy. Právník ho konejšil, že to je u exkluzivní smlouvy normální a že to má zajistit, aby jim neutekl. Umělec tedy podepsal a čekal, až se bude točit první deska. Nic se nedělo, tak se po čase zeptal, kdy se bude točit a oni mu odpověděli, že až oni sami uznají za vhodné. Teprve poté, co umělec nechal prozkoumat smlouvu jiným právníkem, mu bylo sděleno, že vydavatel nemá žádné penále za to, když nic nevydá. Ta smlouva totiž nesloužila k tomu, aby umělec něco vydal, ale aby mu bylo znemožněno cokoliv vydat u kohokoliv jiného. Vydavatel měl totiž ve svém „portfoliu“ podobného umělce a vydavatelské moudro říká, že od každého charakteristického umělce můžete mít jenom jednoho, aby si je zákazníci nepletli a tím se nesnižovala jejich hodnota a prodejnost jejich CD. Proto bylo potřeba, aby mladý a nadějný umělec nic vydávat nesměl a nesnižoval tak hodnotu toho, koho už měli. To byla jen taková vsuvka na okraj, abyste věděli, jak to v praxi chodí a kdo doopravdy „zabíjí hudbu“.”
Zdroj PCTuning.cz (Odporúčam prečítať celý článok)
Ľudia radšej posunú svoje peniaze priamo tvorcom bez sprostredkovateľa. Radšej ich dajú tvorcovi, ktorý počas celej tvorby ukazuje proces, na čo idú peniaze a počúva reakcie ľudí.
Každý človek, ktorý takto tvorcovi prispeje sa stáva automaticky tiež zaangažovaný a snaží sa aby malo dielo úspech, čím sa šíri ďalej, To sa samozrejme nepáči vydavateľstvám. Vidia že sú nepotrebné a snažia sa to zastaviť. Keď sa im to nepodarilo rôznymi inými cestami, snažia sa ísť tvrdo po obyčajných ľuďoch, a aplikovať aj rôzne cesty ako prezumpcia viny, ktoré nemajú čo v spoločnosti robiť.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *